Muž zbúral stenu svojho domu a objavil niečo neuveriteľné. Pod zemou sa ukrývalo mesto pre 20-tisíc ľudí

Pod skalnatou krajinou Kapadócie sa ukrývajú staroveké podzemné mestá, ktoré kedysi chránili ľudí pred nepriateľmi.
Dnes vedci a urbanisti skúmajú, či by práve táto podzemná architektúra mohla slúžiť ako účinná ochrana pred extrémnym počasím a horúčavami.
Pod skalnými útvarmi v tureckej Kapadócii leží starobylé podzemné mesto Derinkuyu, informuje portál BBC.
Kým na povrchu zúria silné mrazy alebo letné vlny horúčavy, hlboko pod zemou sa teplota celý rok drží na miernych 15 až 17 stupňoch Celzia.
Za stálu teplotu môžu sopečné tufy, ktoré podľa štúdie poskytujú vynikajúcu tepelnú izoláciu, dopĺňa portál Anatolian Archaeology.
Odborníci pripomínajú, že Turecko sa od predindustriálneho obdobia oteplilo o 2,1 stupňa Celzia a letné horúčavy či zimy prinášajú čoraz väčšie nároky na vykurovanie aj chladenie.
Prečítajte si tiež:
Úkryt pred nepriateľmi aj priestor pre život
Historické dôkazy spájajú využívanie podzemných obydlí s byzantským obdobím a ochranou pred arabskými nájazdmi medzi siedmym a jedenástym storočím.
Štúdia v časopise Asia Minor Studies však upozorňuje, že staršie dáta zatiaľ nemajú dostatočné archeologické dôkazy.
Príkladom dobre vybaveného sídla je trojposchodový komplex Güzelyurt v provincii Aksaray, kde výskumníci objavili pece, špajze, studňu, holubníky, kamenné dvere a dokonca aj toaletu.
Samotné Derinkuyu objavil miestny obyvateľ v roku 1963 pri rekonštrukcii domu, keď zbúral stenu a odkryl obrovské bludisko.
Mesto siahalo do hĺbky 85 metrov a dokázalo ukryť až 20 000 ľudí.
Prečítajte si tiež:
Inšpirácia pre moderné mestá a riziká v podzemí
Myšlienkou využitia podzemia sa dnes inšpirujú aj európski urbanisti. Tím talianskych odborníkov už pod Rímom zmapoval tisíce priestorov, ktoré by mohli slúžiť ako klimatické kryty.
Podobne aj v Helsinkách fungujú stovky kilometrov podzemnej infraštruktúry a v austrálskom meste Coober Pedy ľudia bežne žijú v skalných príbytkoch, aby sa schovali pred teplom.
Premena starého podzemia na moderné útočisko však naráža na prekážky. Kapadócia leží v zlomovej zóne a čelí riziku zemetrasení či zrútenia skalných stien.
Odborníci zdôrazňujú, že predtým, ako ľudia začnú podzemie opäť masívne využívať, je nutná kontrola statiky a inštalácia moderného vetrania.
Pozrite si archívnu reportáž o horúčavách v Európe:

Páči sa vám tento obsah?
Pridajte si tnlive.sk ako preferovaný zdroj na Google, aby ste videli viac obsahu ako tento.
Pridať preferovaný zdroj







