Radikálna zmena migračnej politiky. Päť krajín EÚ oznámi prelomový krok

Centrá pre navracanie migrantov vyvolávajú v Európe obavy, pokiaľ ide o ich súlad s právom EÚ a ochranu ľudských práv.
Päť členských krajín Európskej únie chystá zásadnú zmenu v migračnej politike. Nemecko, Dánsko, Rakúsko, Holandsko a Grécko pripravujú mechanizmus, ktorý umožní deportovať ľudí s neúspešnou žiadosťou o azyl do Rwandy.
Rokovania s vládou v Kigali sú v záverečnej fáze. Prvý pilotný projekt by mohol byť spustený do prevádzky v polovici roka 2027, a to napriek kontroverziám týkajúcim sa dodržiavania základných práv a súladu s právom EÚ.
Rwanda bude hostiť vôbec prvé návratové centrum EÚ vybudované mimo územia Únie, čo predstavuje bezprecedentný krok zameraný na odosielanie nelegálnych migrantov do krajín, s ktorými nemajú žiadnu väzbu.
Dohoda medzi vládou v Kigali a piatimi členskými štátmi EÚ by mala byť oznámená v pondelok vo Viedni po mesiacoch rokovaní, ako pre Euronews uviedli dve osoby oboznámené s touto záležitosťou.
Prečítajte si tiež:
Pobyt v centre nie je časovo obmedzený
Podľa zdrojov by prvé stredisko malo byť „pilotným projektom“, ktoré by od jari alebo leta 2027 malo prijať niekoľko stoviek osôb deportovaných z piatich krajín EÚ.
Skladalo by sa z otvorených zariadení na ubytovanie migrantov, ktorí by získali povolenie na pobyt a mohli by sa voľne pohybovať po krajine, s cieľom ich integrácie do miestnej spoločnosti a na trh práce.
V zásade sú návratové centrá dočasným ubytovaním pre migrantov čakajúcich na deportáciu do svojich krajín pôvodu. Pobyt však nie je časovo obmedzený a dotknuté osoby by mohli v Rwande uviaznuť a nikdy by ich neposlali domov.
Do deportácií do Rwandy by sa mohla zapojiť aj agentúra EÚ pre ochranu vonkajších hraníc Frontex, a to hneď po tom, ako Európsky parlament a členské štáty schvália reformu jej mandátu, ktorú nedávno navrhla Európska komisia.
Prečítajte si tiež:
Projekt môže čeliť právnym problémom
Centrá pre navracanie migrantov vyvolávajú v Európe obavy, pokiaľ ide o ich súlad s právom EÚ a ochranu ľudských práv. Kritici varujú, že by mohli viesť k porušovaniu práv, najmä ak sú zriadené v krajinách s obmedzenými demokratickými štandardmi.
Zákon, ktorý členským štátom EÚ umožňuje zriaďovať centrá pre navracanie mimo únie, stanovuje, že oprávnené sú iba krajiny mimo EÚ — „v ktorých sa dodržiavajú medzinárodné normy a zásady v oblasti ľudských práv v súlade s medzinárodným právom“.
Podobnú dohodu medzi Kigali a Spojeným kráľovstvom, na základe ktorej by Británia posielala žiadateľov o azyl do Rwandy, vyhlásil britský Najvyšší súd v roku 2023 za nezákonnú pre riziko porušovania ľudských práv.
Päť vlád uviedlo, že projekt bude v plnom súlade s právom EÚ a medzinárodnými záväzkami a bude realizovaný v partnerstve s medzinárodnými organizáciami, ako je Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) a Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM).
Prečítajte si tiež:
Financovanie je otázne
Päť krajín EÚ ponesie celé finančné bremeno spojené s deportáciami a ubytovaním v Rwande. V súčasnosti neexistujú žiadne odhady celkových nákladov a nie je jasné, čo za to Kigali dostane.
V roku 2025 podpísala rwandská vláda dohodu o prijatí štátnych príslušníkov tretích krajín vyhostených z USA výmenou za finančnú podporu vo výške približne 7,5 milióna dolárov.
Podobný projekt, ktorý zriadilo Taliansko v Albánsku, vyvolal kontroverzie ohľadom nákladov, pričom celkové náklady za päťročné partnerstvo dosiahli 670 miliónov eur. Podľa štúdie talianskej univerzity je zadržiavanie migrantov v týchto centrách pre Taliansko oveľa drahšie ako ich ubytovanie na vlastnom území.
Každé voľné miesto v Albánsku stojí vyše 153 000 eur, zatiaľ čo porovnateľné zariadenia na Sicílii by mohli ubytovať migrantov za približne 21 000 eur na jedno miesto.
Európska únia po rokoch sporov zavádza nový migračný pakt. Tejto téme sme sa venovali v relácii Od Tatier k Bruselu:

Páči sa vám tento obsah?
Pridajte si tnlive.sk ako preferovaný zdroj na Google, aby ste videli viac obsahu ako tento.
Pridať preferovaný zdroj












