Väčšina Európanov chce vidieť Ukrajinu v EÚ, ale nie v NATO

Väčšina Európanov zastáva názor, že Ukrajine by malo byť ponúknuté členstvo v Európskej únii. V otázke, či by sa táto krajina mala stať aj členom Severoatlantickej aliancie (NATO), však mierne prevažuje negatívny postoj. Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na výsledky medzinárodného prieskumu verejnej mienky Transatlantické trendy 2014.

Z každoročného prieskumu uskutočneného v Spojených štátoch, Rusku a Európe vyplýva, že 52 percent opýtaných Európanov je za to, aby EÚ ponúkla Ukrajine členstvo, pričom 43 percent ich s takýmto krokom nesúhlasí.

Členstvo Ukrajiny v NATO podporuje až 68 percent opýtaných Američanov, ale len 46 percent Európanov, pričom 47 percent s prijatím Ukrajiny do aliancie nesúhlasí. 

Z prieskumu ďalej vyplýva, že až 71 percent Európanov a 52 percent Američanov je proti tomu, aby Západ posielal na Ukrajinu vojenský materiál. Jedinou krajinou, v ktorej väčšina opýtaných súhlasila s dodávkami vojenských prostriedkov na Ukrajinu, bolo Poľsko. 

Veľkú podporu účastníkov prieskumu si získala aj politika sankcií, ktoré EÚ a Spojené štáty uvalili na Rusko ako odvetu za zásahy Moskvy na Ukrajine, pričom viac ako 60 percent respondentov z krajín EÚ a Spojených štátov je presvedčených, že sankcie voči Rusku by mali byť ešte tvrdšie. 

Prieskum odhalil hlbokú priepasť vo vnímaní ukrajinskej krízy v Rusku a na Západe. Kým väčšina Američanov a Európanov je presvedčená, že EÚ by mala naďalej poskytovať pomoc Ukrajine, aj keby tým mala riskovať konflikt s Ruskom, väčšina Rusov je naopak presvedčená, že Moskva by si mala udržať svoj vplyv na Ukrajine, aj keby to malo za následok konflikt s EÚ.

Prieskum v priebehu júna uskutočnil Nemecký Marshallov fond v spolupráci so súkromnou talianskou nadáciou Compagnia di San Paolo v desiatich európskych krajinách - v Británii, Francúzsku, Nemecku, Grécku, Taliansku, Holandsku, Poľsku, Portugalsku, Španielsku a Švédsku, ako aj v Turecku, Rusku a Spojených štátoch. 

V každej z uvedených krajín sa do prieskumu zapojilo približne 1000 respondentov. Výnimkou bolo Rusko, kde agentúry pracovali so vzorkou 1500 respondentov.