Zomrela Assia Djebarová, bojovníčka za emancipáciu moslimských žien

Vo veku 78 rokov zomrela v piatok v Paríži alžírska spisovateľka a členka Francúzskej akadémie Assia Djebarová, označovaná za bojovníčku za emancipáciu moslimských žien a propagátorku dialógu kultúr. V súlade so želaním autorky ju pochovajú v jej rodnej dedine na západe Alžírska, informovali v noci nadnes francúzske médiá.

Spisovateľke vzdal hold aj francúzsky prezident François Hollande, ktorý vyzdvihol jej dielo spájajúce berberské, arabské a francúzske prvky. Assia Djebarová napísala vyše 20 románov. Je autorkou básnických zbierok, ktoré boli preložené do mnohých jazykov, venovala sa aj filmovej tvorbe. V roku 2005 ju zvolili za členku prestížnej Francúzskej akadémie a niekoľkokrát sa jej meno spomínalo v súvislosti s Nobelovou cenou za literatúru.

Djebarová, vlastným menom Fatima Zohra Imalajenová, bola prvou moslimkou, ktorú prijali na parížsku vysokú školu Ecole normale supérieure. V roku 1956 ju z nej vylúčili za účasť na demonštráciách alžírskych študentov. Neskôr pracovala v Tunise ako novinárka denníka al-Mudžáhid. Po získaní doktorátu z histórie bola od roku 1959 asistentkou na univerzite v marockom Rabate, od roku 1962 v Alžíri. Od roku 1980 žila vo Francúzsku.

V 60. rokoch síce sympatizovala s hnutím za nezávislosť Alžírska, ale svoje diela písala vo francúzštine, za čo bola v krajinách Maghribu terčom kritiky. Ako znalkyňa oboch kultúr bola proti nútenej arabizácii Alžírska. K písaniu sa vrátila v 80. rokoch a vtedy aj vznikli jej najznámejšie diela - v slovenčine napríklad vyšiel jej román Láska a tanec smrti.

Jej prvý román - Smäd - vyšiel v roku 1957. K ďalším dielam patrí Alžírska beloba (1996), či súbor poviedok Alžírske ženy u seba doma, Oran, mŕtvy jazyk (1997).

V 80. rokoch sa vrátila do Francúzska, kde sa venovala výlučne písaniu románov, esejí, divadlu a divadelnej kritike. Vo svojich dielach zobrazovala osud žien a intelektuálov konfrontovaných v Alžírsku 90. rokov s netoleranciou a násilím.

Assia Djebarová bola nielen spisovateľkou, ale i scenáristkou a režisérkou. Za film La Nouba des femmes du mont Chenoua získala v roku 1979 medzinárodnú cenu kritiky na festivale v Benátkach.

Bola nositeľkou viacerých literárnych cien: v roku 1995 získala Cenu Mauricea Maeterlincka v Bruseli, v roku 1996 v USA International Literary Neustadt Prize, v roku 1998 Cenu Marguerite Yourcenarovej, v roku 2000 Cenu mieru na knižnom veľtrhu vo Frankfurte nad Mohanom.