Vojna na Ukrajine sa skončí. No nevedno, čo s jej územím

12. feb 2015 o 10:52

Vážnym problémom sa javí byť Debaľceve aj štatút separatistických republík.

Rokovania v Minsku o zastavení konfliktu na východe Ukrajiny sa skončili po približne 16 hodinách.

Ukrajinský prezident Petro Porošenko síce zo schôdzky odišiel po zhruba 12 hodinách (asi o 8.30 h) s tvrdením o neprimeraných požiadavkách Moskvy, no ruský prezident Vladimír Putin po 10.00 h ohlásil prímerie.

Putin pokračoval po Porošenkovom odchode v debate s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou a francúzskym prezidentom Francoisom Hollandom.

Prímerie by podľa šéfa Kremľa malo začať platiť 15. februára od 00.00 h miestneho času.

Závery schôdzky potvrdili na tlačovej konferencii aj Hollande a Merkelová.

Zatiaľ však nie je úplne jasné, ako by mala Ukrajina fungovať. Na jednej strane vraj dohoda nezakotvuje autonómiu pre separatistické regióny, ani federalizáciu Ukrajiny, na strane druhej musí Kyjev do konca tohto roka prijať novú ústavu a počíta sa s voľbami v samozvaných republikách v Donecku a Luhansku.

Čo s mestom Debaľceve?Kľúčový dokument podpísali členovia "kontaktnej skupiny", v ktorej boli aj zástupcovia bojovníkov proti Kyjevu. Hollande, Merkelová, Porošenko a Putin sa k jeho plneniu zaviazali ústne.

Schválená dohoda počíta s tým, že ťažké delostrelectvo sa stiahne a vznikne 50 až 140 kilometrov široká bezpečnostná zóna pozdĺž hranice medzi Ukrajincami a separatistami.

Vážnym problémom sa javí byť mesto Debaľceve. Zástupcovia separatistov totiž žiadali, aby sa z neho ukrajinská armáda stiahla. Je dôležitým železničným uzlom (pred vypuknutím konfliktu malo asi 30-tisíc obyvateľov) a zároveň tvorí výbežok ukrajinských síl do pomerne celistvej lokality separatistov.

Napokon však zástupcovia separatistov dokument podpísali aj napriek otvorenej otázke Debaľceva. Ruský prezident informoval, že sa s Porošenkom dohodli, že situáciu v meste Debaľceve vyhodnotia vojenskí experti.

Líder Doneckej ľudovej republiky (DĽR) Alexander Zacharčenko zase pri podpise dohody vyhlásil, že niektoré jej body si vyžadujú dodatočné prerokovanie a odsúhlasenie.

Napaprčený Porošenko"(...) žiadne dobré správy," vyhlásil Porošenko krátko po opustení rokovania. Vraj pozícia Ruska a niektoré jeho požiadavky boli neprijateľné.

Zástupcovia Nemecka, Francúzska a Ruska však debatovali ďalej. Práve spomínané tri veľmoci sú kľúčovými v smerovaní Ukrajiny. Bez finančnej pomoci západu by totiž Ukrajinci zbankrotovali. Protikyjevskí separatisti zase ťažia z podpory Ruska.

Po Putinovom vyhlásení zverejnili už aj konkrétnejší Porošenkov výrok, že ťažké zbrane podľa neho odsunú z problémových regiónov do 14 dní.

V ďalších mesiacoch bude musieť Porošenko zrejme presadiť novú ústavu. Mala by zaručovať decentralizáciu a nový zákon o osobitnom štatúte niektorých regiónov v Doneckej a Luhanskej oblasti.

Až po prijatí ústavy by mal Kyjev získať kontrolu nad hranicou s Ruskom.

O náročnosti rokovaní veľa hovoria zábery. Na niektorých politici vyzerajú, akoby boli na mieste, kde rozhodne byť nechcú: