Rusko vyzvalo Nemecko a Paríž na diplomatický proces proti Ukrajine

Moskva zaslala do Berlína a Paríža osobitné posolstvá, v ktorých upozorňuje na fakt, že Kyjev porušil politickú časť minskej dohody o urovnaní konfliktu na východe Ukrajiny. Podľa agentúry RIA Novosti o tom dnes informoval ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov.

Lavrov uviedol, že v posolstvách adresovaných svojim rezortným partnerom - Frankovi-Walterovi Steinmeierovi a Laurentovi Fabiusovi - upozornil na „evidentné porušenie" už prvých bodov politickej časti dohody uzavretej 12. februára v Minsku.

Ruský minister uviedol, že francúzskeho a nemeckého rezortného kolegu vyzval na spoločný trojstranný demarš, aby „ukrajinských kolegov" nabádali k plneniu dohôd, ktoré podpísali, a čo podporili aj najvyšší predstavitelia krajín tzv. normandskej štvorky - Francúzska, Nemecka, Ukrajiny a Ruska.

Lavrovova výzva je reakciou na výsledok hlasovania ukrajinského parlamentu. Ten v utorok schválil prezidentom Petrom Porošenkom predložený návrh zákona, podľa ktorého bude separatistickým územiam v Donbase udelený osobitný štatút až po usporiadaní komunálnych volieb, a to podľa ukrajinskej jurisdikcie.

Ukrajinskí poslanci schválili aj návrh, ktorý označuje samozvanú Doneckú ľudovú republiku (DĽR) a Luhanskú ľudovú republiku (LĽR) za „dočasne okupované územia". Parlament zároveň odobril výzvu prezidenta Petra Porošenka, aby Bezpečnostná rada OSN a Rada Európskej únie vyslali na východ Ukrajiny kontingent mierových síl.

V reakcii na toto hlasovanie dnes lídri samozvaných republík Alexandr Zacharčenko (DĽR) a Igor Plotnickij (LĽR) uviedli, že "s Kyjevom nie sú možné žiadne kompromisy dovtedy, kým nebudú zrušené hanebné rozhodnutia ohľadom osobitného štatútu Donbasu".

V spoločnom vyhlásení lídri separatistov tvrdia, že „Kyjev rozdupal krehký mier a zaviedol situáciu do slepej uličky". Prezident Porošenko a premiér Arsenij Jaceňuk sa „cynicky vysmiali svojim partnerom z EÚ, ktorí rokovaniam o mieri na Ukrajine venovali tak veľa úsilia," píše sa vo vyhlásení.

Zacharčenko a Plotnickij vo svojom vyhlásení uvádzajú, že "Kyjev nechce mier, ale snaží sa zničiť Donbas násilím a ekonomickou blokádou". Podľa agentúry AP lídri DĽR a LĽR tiež uviedli, že sú pripravení pokračovať v nepriateľských akciách, kým Kyjev nezmierni svoju pozíciu.

Dohody z Minska podľa agentúry DPA stanovujú, aby obe strany konfliktu v prvý deň po ukončení odsunu ťažkých zbraní z frontovej línie začali viesť dialóg o spôsoboch uskutočnenia komunálnych volieb.

Ukrajinský minister zahraničných vecí Pavlo Klimkin v pondelok uviedol, že Kyjev zbrane stiahol. Separatisti tvrdia, že proces ukončili už pred dvoma týždňami. Avšak podľa Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), ktorá monitoruje prímerie, nie je možné odsun ťažkej techniky overiť, pretože nemá úplný zoznam zbraní a ich súčasné umiestnenie.

Sankcie proti Rusku možno budú prepojené s dohodou z Minska

Predseda Európskej rady Donald Tusk spolu s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou a francúzskym prezidentom Francoisom Hollandom pracuje na návrhu, aby sankcie Európskej únie voči Rusku boli priamo prepojené s implementáciou prímeria na východe Ukrajiny. Uviedla to dnes agentúra Reuters s odvolaním sa na nemenovaného diplomata EÚ.

Podľa tohto zdroja Tusk spolu s Merkelovou a Hollandom pracuje na kompromisnom návrhu o budúcom osude sankcií EÚ, ktorý by mal podľa Tuska vyhovovať všetkým 28 národným lídrom, ktorí budú vo štvrtok a piatok rokovať v Bruseli na summite EÚ.

Reuters citoval slová nemenovaného diplomata, ktorý jasne naznačil, že podstatou nového návrhu bude určiť veľmi pevné väzby medzi plnou realizáciou dohôd z Minska (Minsk II) a už zavedenými sankciami. Platnosť doterajších sankcií by vypršala po úplnej implementácií bodov dohodnutých na februárovom štvorstrannom rokovaní v Minsku, kde EÚ zastupovala Merkelová a Hollande.

Najmä v súvislosti s predĺžením ekonomických sankcií EÚ voči Rusku, ktorých platnosť vyprší v júli, sa podľa náznakov viacerých diplomatov vytvorili medzi členskými štátmi únie dva tábory. Na jednej strane sú politici, ktorí chcú o predĺžení týchto sankcií rozhodnúť už teraz v marci, na strane druhej sú krajiny, ktoré s odvolaním sa na plnenie dohôd z Minska vyzývajú počkať na vývoj situácie do konca júna, keď sa v Bruseli uskutoční ďalšie pravidelné zasadnutie Európskej rady.