Vykorisťovanie v Turecku. Malý Husajn nevie čítať, no musí zarábať

Odišli za vidinou bezpečia. V ich novej domovine síce nezúri vojna, no situácia tam nie je oveľa lepšia. Nasledujúca reportáž zachytáva život v Turecku očami detí, ktoré musia žiť ako dospelí.

V istanbulskom podzemí, v priestoroch textilnej továrne pracujú niekedy len 10-ročné deti. Nasnímala ich skrytá kamera. Trávia tu 12 hodín denne, niekedy až šesť dní v týždni.

Sú to prevažne deti utečencov, ktorí zo Sýrie utiekli pred občianskou vojnou do Turecka. Sú tu v bezpečí pred bombami a teroristami, ale nie pred vykorisťovaním. Počet Sýrčanov v Turecku už odhadom presiahol dva milióny.

Ak nežijú v utečeneckom tábore, zväčša trú biedu na predmestiach. A nie je ničím výnimočné, že rodinám pomáhajú zarobiť na živobytie aj maloleté deti. Desaťročný Husajn Omar je jedným z nich.

Nevie čítať ani písať, no chcel by sa to naučiť. Jeho týždňový zárobok na trhu so zeleninou je 25 dolárov, čiže 22 eur, čo akurát stačí na kúpu chleba pre 9-člennú rodinu. Títo ľudia sú presvedčení, že ich mizériu ukončí jedine koniec vojny v Sýrii a nie útek do Turecka či Európy.