Prvé príznaky sa objavia až po rokoch. Parazitárne ochorenie spájané s neumytými lesnými plodmi je na vzostupe

Karol Chren

25. 7. 2026, 00:01

Hlavným nebezpečným parazitom na lesných plodinách je pásomnica líčia (Echinococcus multilocularis), ktorá spôsobuje vážne ochorenie echinokokózu.

Sezóna lesných bobúľ je v plnom prúde, a preto na lesných cestičkách čoraz častejšie stretávame ľudí, ktorí tieto plody zbierajú. Zber v štátnych lesoch na Slovensku je bezplatný, ale iba pre vlastnú spotrebu a na miestach, kde to nie je zakázané.

V lesoch, ktoré sú v 3. až 5. stupni ochrany (napríklad väčšina územia našich národných parkov), je zber lesných plodov zo zákona zakázaný.

Zber na chránených územiach je povolený iba v niektorých parkoch (Slovenský raj, Slovenský kras, Veľká Fatra) a aj to len na vyhradených miestach. Za nelegálny zber v chránených oblastiach alebo za hromadný zber hrozia pokuty od kontrolórov a strážcov prírody.

Prvý prípad nákazy zaznamenali až v roku 2000

Výber lokality nie je jediným úskalím zberu lesných plodov. Pri konzumácii lesných plodov hrozí riziko nákazy nebezpečnou chorobou. Preto by sa čučoriedky, maliny či černice nemali jesť priamo po odtrhnutí z kríka.

Hlavným nebezpečným parazitom na lesných plodinách je pásomnica líčia (Echinococcus multilocularis), ktorá spôsobuje vážne ochorenie echinokokózu. Tento parazit sa na čučoriedky, jahody či maliny dostáva prostredníctvom trusu infikovaných líšok, psov alebo jazvecov.

Na Slovensku bolo od roku 2000, kedy zaznamenali prvý výskyt, potvrdených celkovo približne 80 prípadov alveolárnej echinokokózy u ľudí. Ročne pribúda priemerne 6 nových prípadov, pričom v rokoch 2024 a 2025 hlásili spolu 22 potvrdených nákaz.

Prečítajte si tiež:

Nejedzte neumyté lesné plody. Na Slovensku stúpa výskyt raritného, no veľmi nebezpečného ochorenia

Parazitologička a profesorka Alica Kočišová z Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach vysvetľuje, že poznáme dva druhy tohto ochorenia. Okrem alveolárnej echinokokózy, ktoré spôsobuje pásomnica líščia, napáda ľudský organizmus aj cystická echinokokóza spôsobená pásomnicou psou.

„V oboch prípadoch ide o drobné, 2 až 3 milimetre dlhé pásomnice, ktoré žijú v tenkom čreve voľne žijúcich mäsožravcov. Na Slovensku je to najmä líška hrdzavá, ale infikovaný môže byť aj pes domáci, vlky a podobne,“ vysvetľuje Kočišová. 

Podľa jej slov je v severovýchodnej časti Slovenska a v niektorých endemických oblastiach infikovaných takmer 60 percent líšok.

Vajíčka týchto pásomníc sú pred nepriazňou prostredia chránené hrubými obalmi, a preto ostávajú v prostredí infekcie schopné prežiť dlhé mesiace až rok. Po prehltnutí vajíčka larva vytvorí cysty, ktorá pomaly rastie a počas 5 až 15 rokov nespôsobuje žiadne príznaky. Zvyčajne sa zistí náhodne pri ultrazvukovom vyšetrení alebo tomografii. 

Prečítajte si tiež:

Ľudia vyrazili do lesov zbierať „zelené zlato“. Musia sa poponáhľať, sezóna je krátka

Príznaky sa objavujú až po rokoch

V 80–95 % prípadov sa cysty vytvoria v pečeni a pľúcach, parazit však môže napadnúť aj obličky, slezinu, kosti, oko a centrálny nervový systém. Príznaky závisia od lokalizácie a objavujú sa až vtedy, keď cysta začne tlačiť na susedné orgány: 

Pečeň – bolesť a pocit napätia pod pravým rebrovým oblúkom, žltačka, svrbenie kože, úbytok telesnej hmotnosti, horúčkovité stavy. 
Pľúca – chronický kašeľ, dýchavičnosť, bolesť v hrudníku, vykašliavanie krvi.
Diagnóza sa zakladá na zobrazovacích vyšetreniach a sérologických testoch.  

Ovocie nestačí iba opláchnuť

Samotné povrchné opláchnutie nestačí na ochranu pred echinokokózou. Povrch ovocia a zeleniny by sme mali drhnúť alebo šúchať pod prúdom tečúcej vody.  Platí to aj vtedy, ak ich máte v úmysle ošúpať. Pri krájaní sa nečistoty zo šupky prenášajú dovnútra. 

Najbezpečnejšie je takéto ovocie po tepelnej úprave. Džemy a kompóty nepredstavujú žiadne riziko – to sa týka výlučne ovocia konzumovaného v surovom stave.