Zlaté rakety, obrovské podobizne či pozlátené hrobky. Na Spiši pribúdajú pompézne pomníky a samosprávy už začínajú zasahovať.
Hovorí sa, že tesne pred smrťou sme si všetci rovní. Pri pohľade na niektoré cintoríny to však už neplatí. Okázalosť a snaha predviesť sa sú novým trendom.
Starostovia a primátori na Spiši preto zasiahli a cez všeobecne záväzné nariadenia začínajú určovať, čo je ešte vkusné a čo už nie. Klasické pomníky totiž miestami vystriedali pompézne stavby.
Prečítajte si tiež:
„Kto si neviem predstaviť, ako sa na to budú pozerať o nejaké roky, ale tak teraz je taký trend, že každý chce mať nejaké tie výstredné pomníky a chcú tam mať veľké podobizne svojich blízkych,“ hovorí opýtaný.
Je to portrét hodný kráľovských galérií, z kameňa nehľadí len zosnulá žena, ale akoby panovníčka vlastného impéria. Pozostalí sa tu klesli po vrecku a to ešte pribudnú piliere a strecha.
„Tak ja som mal pohreb už aj za 70 tisíc aj za 50 tisíc,“ tvrdí.
Na Spiši vyrastajú doslova mohyly. Niektorým sa to páči, iní krútia hlavami.
„Ja som z toho zdesená. Doslova.“ „Nepáči sa mi to. Treba trošku skromnosti a ľudskosti. Žeby to bolo.“ „Do neba? Určite to nie je cesta.“
A reagujú už aj samosprávy, keď vidia, čo sa deje na niektorých cintorínoch. Upravujú miestne nariadenia. A v Levoči im to dali do nájomných zmlúv a v Smižanoch si pozostalých zavolali na úrad.
„Museli ich zabezpečiť aj museli statický posudok a tak ďalej, lebo to bolo dosť vysoké. Naozaj sme sa báli o zdravie tých, ktorí prídu na pohrebisko,“ hovorí Miroslava Szitová, starostka obce Smižany.
„Tá výška je určená na 150 centimetrov, vrátane hrobového rámu. To znamená počítané od zeme,“ tvrdí Miroslav Vilkovský, primátor Levoče.
„No aj z hľadiska estetického to nevyzerá veľmi dobre. Keď prídete na cintorín a máte tam nejaké pomníky, ktoré sú nadrozmernej veľkosti, farebné,“ hovorí Szitová.
Ľudia pred kamenármi vyťahujú tie najkrajšie fotografie, len aby to dostali na náhrobný kameň. Čím väčší, tým lepší.
„Osobne sa domnievam, že ľudia, ktorí sa necítia byť na tejto zemi rovnými, si myslia, že veľmi okázalo. Výzdobou hrobov sa dostanú nielen k rovnosti, ale budú ešte rovnejší ako tí všetci ostatní. Zároveň si myslím, že si akým spôsobom myslia, že si kupujú vstupenku do neba, že si kupujú záruku nesmrteľnosti a nezabudnuteľnosti,“ tvrdí sociologička Sylvia Porubänová.
„To vychádza z viery, že zosnulý musí mať absolútny komfort aj na druhom svete,“ hovorí etnologička Katarína Nádaská.
Megalomanské pohreby so zlatými raketami či pozlátené hrobky zvnútra nie sú už raritou.
„To neviem, ako sa tam leží, pretože ja som to ešte nevyskúšala. Ľudia sú teraz rôzni, každý si dovoľuje podľa toho, jak na to má,“ hovoria opýtaní.
„Moja mama sa obliekala jak barónka,“ tvrdí ďalší.
Ako by sa chceli vyrovnať veľkosti gotických chrámov. Súťaživosť, zdá sa, nekončí ani za bránami našich cintorínov a všetky tieto pomníky v podstate hovoria len ten istý príbeh o našej pominuteľnosti.
Práve sa číta
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY
