Internetoví podvodníci využívajú čoraz presvedčivejšie metódy a do svojich útokov zapájajú aj umelú inteligenciu. Namiesto technického prelamovania zabezpečenia sa pritom čoraz častejšie sústreďujú priamo na ľudí, ktorých sa snažia dostať pod tlak a presvedčiť, aby im citlivé údaje či peniaze odovzdali sami.
Podľa Dominika Mišu z VÚB banky sa v tomto roku potvrdil posun od klasického kradnutia údajov k manipulácii klientov. Podvodníci sa ich snažia presvedčiť, aby im sami poskytli prihlasovacie údaje, autorizačné kódy alebo iné citlivé informácie.
Prečítajte si tiež:
Medzi časté prípady patria falošné investície. Podvodník sa môže vydávať napríklad za pracovníka banky či policajta a obeť presviedčať, aby svoje peniaze investovala.
Škody pritom môžu byť vysoké. Priemerná strata pri takýchto prípadoch podľa Mišu dosahovala približne 7 250 eur. Najvyššia individuálna strata predstavovala až 115-tisíc eur.
Jedným z hlavných varovných signálov je nátlak. Útočníci sa často snažia vytvoriť dojem, že človek musí konať okamžite. Práve v takej chvíli odborník odporúča telefonát ukončiť a informácie si nezávisle overiť. Banka ani polícia totiž od ľudí nežiadajú okamžité poskytnutie prihlasovacích či autorizačných údajov.
Prečítajte si tiež:
Do hry čoraz výraznejšie vstupuje aj umelá inteligencia. Podľa Ondreja Kuboviča, špecialistu na digitálnu bezpečnosť, umožňuje podvodníkom pripravovať útoky rýchlejšie, efektívnejšie a najmä presvedčivejšie.
Kým v minulosti bolo možné falošný obsah často rozpoznať podľa viditeľných nedostatkov, dnes sú fotografie, videá či texty vytvorené pomocou umelej inteligencie podstatne kvalitnejšie. Podvodníci navyše dokážu svoje útoky prispôsobiť aktuálnym udalostiam alebo využiť známe osobnosti.
Prečítajte si tiež:
Umelá inteligencia môže pomáhať aj pri získavaní informácií o obeti či vytváraní umelého hlasu. Naďalej však fungujú aj jednoduchšie metódy vrátane phishingu či vydierania.
Pri takzvanom sextortione môže útočník napríklad tvrdiť, že zariadenie obete napadol škodlivým softvérom a získal kompromitujúce záznamy. Následne sa vyhráža ich rozoslaním známym, ak obeť nezaplatí.
Prečítajte si tiež:
Rozpoznať phishingový e-mail je dnes náročnejšie než v minulosti. Kedysi boli jedným z typických varovných signálov gramatické chyby, preklepy či neprirodzené formulácie. Umelá inteligencia však dokáže vytvoriť jazykovo správny a dôveryhodne pôsobiaci text.
Pozornosť preto treba venovať najmä tomu, od koho správa prišla a či jej obsah dáva zmysel. Podozrivý môže byť napríklad e-mail o doručení zásielky, ktorú človek vôbec neočakáva. Odborník odporúča na odkazy v podobných správach neklikať a podozrivý e-mail označiť ako spam.
Ak človek na podvodný odkaz predsa len klikne a poskytne citlivé údaje, ďalší postup závisí od toho, čo útočník získal.
Pri firemnom e-maile treba incident čo najskôr nahlásiť internej bezpečnosti. Ak človek poskytol údaje o platobnej karte, mal by kontaktovať banku a kartu zablokovať. Urobiť sa to dá spravidla aj prostredníctvom bankovej aplikácie alebo telefonicky.
Pri odovzdaní hesla ho nestačí iba zmeniť. Kubovič odporúča zároveň odhlásiť účet zo všetkých zariadení, na ktorých je používateľ prihlásený.
Prečítajte si tiež:
Najdôležitejšou obranou podľa odborníkov zostáva obozretnosť. Ak niekto telefonicky ponúka mimoriadne výhodnú príležitosť, žiada citlivé údaje alebo vytvára časový tlak, človek by nemal konať impulzívne.
Telefonát môže ukončiť a následne si situáciu overiť priamo v banke, u blízkeho človeka alebo prostredníctvom oficiálnych kontaktov.
Práve sa číta
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY
