Na účet síce prichádza viac peňazí, no pri bežných nákupoch tento rozdiel nemusíme vôbec cítiť. Do našich rozpočtov výrazne zasahujú ceny energií a služieb, pričom inflácia stále rastie rýchlejšie než mzdy.
Výplaty rastú, no napriek tomu môžu mať ľudia pocit, že si za svoje peniaze kúpia menej ako predtým. Dôvodom je najmä vysoká inflácia, ktorá naďalej ukrajuje z príjmov domácností.
Podľa ekonóma Ivana Kahanca rastú výplaty približne o tri percentá. V druhom kvartáli to podľa neho predstavovalo približne 50 eur, čo už môže človek na svojom účte pocítiť. Inflácia sa však blíži k štyrom percentám, čo znamená, že ceny rastú rýchlejšie ako príjmy. „Toto je ten hlavný faktor, prečo máme ten pocit, že v podstate chudobnieme, aj keď nám plat rastie,“ vysvetlil.
Medzi výdavkami domácností naďalej výrazne cítiť energie. Či už ide o ceny na čerpacích staniciach, alebo náklady spojené s bývaním, teplom a teplou vodou. Drahšie sú podľa ekonóma aj niektoré služby. Ide napríklad o stravovanie v reštauráciách či firemných kantínach, ale aj zdravotníctvo.
Naopak, potraviny podľa jeho slov zatiaľ pomáhajú infláciu tlmiť. Ich ceny sa držia približne na rovnakej úrovni ako minulý rok.
Prečítajte si tiež:
Na vývoj cien vplýva viacero faktorov. Kahanec spomenul vyššiu infláciu, ceny energií a konflikty vo svete, ktoré podľa neho udržiavajú ceny energií a tým aj infláciu vyššie. Zároveň však podľa neho ekonomika spomaľuje. V predchádzajúcich štvrťrokoch bol rast cien približne na úrovni 4,5 až 5 percent, pričom teraz rastú pomalšie. Dôvodom má byť okrem iného celková situácia v eurozóne, ale aj opatrenia prijaté v minulých rokoch v rámci konsolidácie.
Ďalším faktorom je podľa ekonóma vývoj na trhu práce. Zamestnanosť klesá a nezamestnanosť sa zvyšuje. Zamestnávatelia tak podľa neho nemajú taký tlak na zvyšovanie platov, aby si udržali pracovníkov.
Rozdiely sú pritom medzi jednotlivými profesiami. Lepšie sa podľa Kahanca darí napríklad IT sektoru alebo niektorým typom služieb. Horšia situácia je pri bežnejších manuálnych prácach.
Rozdiely v raste platov možno podľa ekonóma pozorovať aj medzi regiónmi. Výrazný rozdiel je napríklad medzi Bratislavským a Prešovským krajom. Súvisí to so štruktúrou ekonomiky a tým, akí zamestnávatelia v jednotlivých regiónoch pôsobia a aké profesie ponúkajú.
Prečítajte si tiež:
Ak príjem nestíha rastu cien, podľa ekonóma existujú dve hlavné možnosti na strane príjmov. Človek môže požiadať svojho zamestnávateľa o zvýšenie platu alebo si hľadať novú prácu. Nie všade je však zmena zamestnania rovnako jednoduchá, najmä v regiónoch, kde je menej pracovných príležitostí.
Treťou možnosťou je pozrieť sa na vlastné výdavky. Pomôcť môže spísať si, na čo domácnosť míňa peniaze, a hľadať položky, pri ktorých sa dá ušetriť.
Vývoj platov a cien zároveň podľa Kahanca odráža aj stav slovenskej ekonomiky. Tá podľa neho nerastie tak, ako by si ľudia želali. Ak by ekonomika rástla rýchlejšie, priestor na rýchlejší rast miezd by bol väčší.
Práve sa číta
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY
