Kedysi potrebovali člny, dnes prejdú suchou nohou. Slovenské jaskyne sa pre extrémne sucho menia na nepoznanie

Extrémne sucho zasiahlo slovenské jaskyne. V Domici sa už mesiace nedá plaviť a v Demänovskej doline vysychajú celé jaskynné jazerá. Pokles podzemnej vody ohrozuje vzácne živočíchy a môže ovplyvniť aj zásoby pitnej vody.

Sto metrov dlhé jazero v jaskyni Jazerná v Demänovskej doline je minulosťou.

„Bolo tak hlboké, takmer dva metre, že bolo treba použiť člny, aby sme sa dostali na druhú stranu a pokračovali v objavovaní jaskyne. V súčasnosti v tomto jazere už nie je ani kvapka vody,“ opísal Pavel Herich zo Správy slovenských jaskýň.

Vyschnuté jazero zachytáva aj 3D sken, ktorý mohli jaskyniari vyhotoviť práve vďaka ústupu vody. Podobná situácia je aj v ďalších častiach jaskynného systému. Jazerá a podzemné toky sa strácajú v dôsledku dlhodobého nedostatku zrážok.

„Voda poklesla o dva až tri metre. Niektoré vodné toky úplne vyschli, respektíve ich prietok sa odhadom znížil aj niekoľkonásobne,“ uviedol Herich.

Sucho môže ovplyvniť aj zásoby pitnej vody

Jaskynné systémy Demänovskej doliny zásobujú pitnou vodou až dve tretiny okresu Liptovský Mikuláš. 

„Keď dlhodobo neprší, tak sa to prejavuje aj tuná. Ale pravidlo to nie je, je to variabilná výška,“ vysvetlil Ľubomír Nikoli z Liptovskej vodárenskej spoločnosti.

Vodárenská spoločnosť pokles hladiny vody zaznamenala, situáciu však zatiaľ nepovažuje za kritickú.

„Áno, za uplynulé obdobie pociťujeme mierny pokles vody. Šesťdesiat alebo sedemdesiat centimetrov zatiaľ nepovažujeme za nič kritické,“ povedal Matej Géci, generálny riaditeľ Liptovskej vodárenskej spoločnosti.

Ohrozené sú vzácne jaskynné živočíchy

Kým zásobovanie pitnou vodou zatiaľ nie je kriticky ohrozené, pre jaskynné živočíchy predstavuje vysychanie podzemných jazier a tokov vážny problém.

Strácajú svoj prirodzený životný priestor a zároveň rastie koncentrácia znečisťujúcich látok vo vode.

„Keďže klesá objem vody, ale znečisťujúce látky sa dostávajú v približne podobnom objeme do vodných tokov, predstavuje to ďalšiu ranu pre podzemné biotopy a život v jaskyniach,“ upozornil Herich.

Napriek negatívnym dôsledkom má sucho v jaskyniach aj jednu výhodu. Ústup vody odkrýva chodby a priestory, ktoré sú za bežných okolností zatopené a neprístupné.

Jaskyniari tak môžu preskúmať nové časti podzemných systémov.

„Najväčší objav slovenskej speleológie v roku 1921, objav Demänovskej jaskyne slobody, bol sprevádzaný takýmto pomerne extrémnym suchom,“ pripomenul Herich.

Aj v súčasnosti sa podľa jaskyniarov črtajú možnosti nových objavov. Oveľa radšej by však privítali niekoľkotýždňový mierny a vytrvalý dážď, ktorý by pomohol obnoviť hladiny podzemnej vody.