Štyridsiatky už nemusia byť výnimkou. Klimatické zmeny menia naše bývanie

Štyridsiatky už nemusia byť výnimkou. Klimatické zmeny menia naše bývanie
Vizionári Zdroj: Vizionári

Extrémne horúčavy, sucho a prívalové dažde nemusia byť na Slovensku iba výnimočnými javmi.

Štyridsať stupňov Celzia na veľkej časti Slovenska, extrémne sucho a následné prívalové búrky. Tohtoročné leto opäť naplno ukázalo, že to, čo nám bolo ešte donedávna známe len z tropických krajín, sa stáva už pravidlom aj v našej krajine.

Čo nás čaká v najbližších rokoch a ako sa na tieto zmeny doma pripraviť? Aktuálne dáta a prognózy priniesli experti v rámci diskusie Vizionári venovanej téme poistenia bývania v ére klimatických zmien.

Prečítajte si tiež:

Klimatológ Jozef Pecho z GOSPACE LABS a Regionálneho klimatologického inštitútu, upozorňuje, že do konca tejto dekády môžeme rovnaké letá zažívať každý rok. Klimatická zmena pritom nezasiahne iba počasie. Na radikálne zmeny sa musíme pripraviť aj pri výstavbe domov a bytov a nevyhnutne tomu prispôsobiť spôsob, ako nehnuteľnosti chránime pred narastajúcimi rizikami v dôsledku prírodných živlov.

„S každým stupňom oteplenia razancia extrémov rastie exponenciálne, nie lineárne. S každým postupujúcim otepľovaním budú následky ešte horšie,“ hovorí Jozef Pecho. Ako dodáva: „vidieť to na horúčavách, kde pri jednom stupni oteplenia rastie intenzita a časnosť štvornásobným tempom.“

Dôsledkom týchto javov je extrémne sucho. „Na to nie sú ani jednotlivé oblasti sektora národného hospodárstva pripravené, či už je to poľnohospodárstvo alebo lesníctvo. Sucho je čím ďalej tým extrémnejšie. Priemysel už dnes hlási obrovské straty v dôsledku nízkych stavov riek,“ vysvetľuje Jozef Pecho.

Budovy budú musieť zohľadňovať počasie oveľa viac

Klimatická zmena čoraz viac vstupuje aj do oblasti výstavby a poistenia nehnuteľností. Nestačí postaviť energeticky úspornú budovu. Čoraz kľúčovejšie bude dbať na lokality, kde budovy stoja a ako sú pripravené na extrémy počasia.

Pri prívalových dažďoch pritom nemusí byť problémom iba blízkosť veľkej rieky. Ako upozorňuje Peter Ďurík, riaditeľ Úseku likvidácie poistných udalostí z oblasti neživotného poistenia poisťovne KOOPERATIVA, voda môže napáchať škody aj v miestach, ktoré ľudia za rizikové nepovažujú. „Väčšina škôd dnes nevzniká v oblasti veľkých tokov, ale v oblastiach, kde voda stečie zo svahov alebo zaplaví priestranstvá s nepriechodným priestorom.”

Rizikám klimatických zmien čelia aj samotné samosprávy. Ich kanalizácia totiž nemusí byť pripravená na intenzitu dnešných prívalových dažďov. „Kanalizácia bola dimenzovaná na úhrny zrážok z 20. storočia. Preto dochádza k zatopeniu pivníc, garáží a prízemných priestorov nehnuteľností,“ vysvetľuje Ďurík.

Podľa Mariána Balka, prednostu Mestského úradu Veľkého Krtíša a zástupcu Únie miest Slovenska, by pritom mestá nemali vodu iba čo najrýchlejšie odvádzať. „Potrebujeme ju jednoducho zadržať, nie odvádzať,“ hovorí.

Pomôcť môžu napríklad priepustné povrchy, vodozádržné opatrenia, dažďové záhrady či zelené strechy. Nemenej dôležitá však bude aj samotná podoba nových budov.

„Treba tiež podmieniť stavbu nových budov, aby boli prispôsobené podmienkam času, v ktorom sa nachádzame. Nemôžeme stavať podľa štandardov starých 30 až 40 rokov,“ dodáva Balko.

Poistenie bude čoraz dôležitejšie

Dopady klimatických extrémov už vidia aj poisťovne vo svojich škodových štatistikách. „Zvyšuje sa frekvencia výskytu rizík po živelných škodách,“ hovorí Peter Ďurík z Kooperativy. Najvýraznejšie je to podľa neho pri krupobití. Za posledných päť sledovaných rokov zaznamenali v porovnaní s rokom 2022 viac ako štvornásobný nárast tohto rizika.

Rastú však nielen samotné škody, ale aj cena ich opravy. Dôvodom sú vyššie ceny stavebných materiálov a práce. „Poistná suma by preto mala zodpovedať hodnote poisteného majetku v čase,“ upozorňuje Ďurík.

Ak sa hodnota nehnuteľnosti alebo náklady na jej opravu výrazne zmenia, staré nastavenie poistenia už nemusí stačiť. Preto odborníci odporúčajú nezabúdať na tzv. indexáciu poistných zmlúv. Tá priebežne prispôsobuje poistnú sumu vývoju cien, aby v prípade škody zodpovedala aktuálnym nákladom na opravu alebo obnovu nehnuteľnosti.

A čo ak sa niektorá lokalita stáva rizikovejšou? Poisťovne podľa Ďuríka pracujú s dátovými mapami a modelovaním rizík. Cieľom podľa neho nie je lokality automaticky vylučovať, ale nastaviť poistenie tak, aby zodpovedalo konkrétnemu riziku.

Budúcnosť bývania tak nebude iba o tom, čo postavíme, ale aj o tom, kde a ako to postavíme. A ako dobre bude nehnuteľnosť pripravená na počasie, ktoré už nemusí byť výnimkou.

Práve sa číta

Voyo

Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo

NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY

Sledujte kanál spravodajstva Markízy

K téme Vizionári

Dôležité udalosti