Európska únia diskutuje o prísnejších pravidlách pre prístup detí k sociálnym sieťam a ďalším online službám. Opatrenia by sa nemali týkať iba sociálnych platforiem, ale aj online hier, obchodov s aplikáciami či nástrojov využívajúcich umelú inteligenciu.
Podľa odborníčky na digitálne občianstvo Andrey Cox by pripravované pravidlá mali pracovať s viacerými vekovými hranicami. Jednou z nich je vek 13 rokov, odkedy by sa malo začať postupné digitálne osamostatňovanie dieťaťa.
Deti vo veku od 13 do 15 rokov by však podľa nej mali online služby naďalej využívať pod dohľadom rodiča.
Prečítajte si tiež:
Medzi najväčšie hrozby online prostredia patrí kyberšikana, kontakt s predátormi či podvodníkmi. Problémom môže byť aj spôsob, akým algoritmy používateľom ponúkajú obsah, alebo návykové prvky sociálnych sietí vrátane nekonečného scrollovania.
Samotné vekové obmedzenia preto podľa Cox nestačia. Dôležitá bude aj prevencia a vzdelávanie detí a rodičov o bezpečnom používaní digitálnych technológií.
Rodičia by podľa nej mali deti k bezpečnému používaniu technológií viesť postupne už od útleho veku. Upozorňuje napríklad na časté používanie telefónov či tabletov ako spôsobu, ako malé deti zabaviť.
Prečítajte si tiež:
Jednou z otázok zostáva, ako zabezpečiť, aby deti vekové obmedzenia jednoducho neobišli. V Európskej únii sa preto vyvíjajú a testujú nástroje na overovanie veku či identity používateľov.
Na overenie veku používateľa by mohla slúžiť elektronická peňaženka, prostredníctvom ktorej by služba dokázala overiť, či používateľ spĺňa požadovanú vekovú hranicu.
Podľa odborníčky však môže byť zavedenie takéhoto systému komplikované. Jednotlivé členské štáty totiž používajú odlišné systémy identifikačných dokladov a nie všade fungujú občianske preukazy rovnakým spôsobom ako na Slovensku.
Ani technické riešenia pritom nemusia byť úplne nepriestrelné. Skúsenosti zo zahraničia ukazujú, že časť detí dokáže mechanizmy na kontrolu veku obísť.
Prečítajte si tiež:
Významnú úlohu majú zohrávať aj rodičia. Pri účtoch detí vo veku od 13 do 15 rokov by mohli mať možnosť dohliadať na ich používanie sociálnych sietí.
Podľa Andrey by mohli napríklad schvaľovať ľudí, ktorí chcú ich dieťa kontaktovať, či upravovať časové limity používania platforiem. Pravidlá by tak mali byť sprevádzané aj vzdelávaním rodičov, aby vedeli dostupné nástroje správne využívať.
Zodpovednosť za bezpečnosť detí však podľa odborníčky nemôže zostať iba na rodinách.
Prečítajte si tiež:
Dôležitou súčasťou pripravovaných zmien má byť tlak na samotné technologické spoločnosti. Sociálne siete a ďalšie služby by mali byť už pri svojom návrhu nastavené tak, aby boli pre maloletých používateľov bezpečnejšie.
Odborníčka si myslí, že platformy by mali viac investovať do vývoja a bezpečnostných prvkov namiesto toho, aby bola celá zodpovednosť za ochranu detí prenesená na rodičov.
Prípadné zmeny však nemožno očakávať okamžite. O konkrétnej podobe pravidiel sa bude ešte diskutovať a ich zavedenie do praxe môže trvať dlhší čas.
Práve sa číta
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY
