Kde sa na Slovensku žije najlepšie? Nový rebríček porovnal 71 miest, rozdiely sú obrovské (TABUĽKA)

Bratislavský hrad. Zdroj: Profimedia.sk

Adam Oleš

22. 9. 2026, 00:01

Bratislava na čele, Revúca úplne posledná. Nový Index kvality života ukazuje výrazné rozdiely medzi slovenskými okresnými mestami. Kým hlavné mesto získalo celkové skóre 7,5 bodu z desiatich, Revúca iba 3,2 bodu.

Ide o prvý slovenský ročník Indexu kvality života, ktorý vytvoril projekt Obce v dátach zo skupiny AQE. Autori porovnali 71 okresných miest pomocou 29 čiastkových ukazovateľov. Tie rozdelili do troch hlavných oblastí – zdravie a prostredie, práca a vzdelanie a vzťahy a služby.

Bratislava vyhrala, za ňou nasledujú ďalšie mestá z okolia

Najvyššie skóre získala Bratislava – 7,5 z 10. Nasleduje Senec so skóre 6,5 a Malacky, ktoré získali rovnako 6,5 bodu. Medzi krajskými mestami skončila za Bratislavou najvyššie Trnava na piatom mieste. Trenčín obsadil deviate, Nitra jedenáste, Žilina trináste a Banská Bystrica štrnáste miesto.

​Výrazne horšie dopadli dve najväčšie mestá na východe. Prešov je na 23. mieste a Košice až na 34. priečke. Ružomberok skončil ešte o dve miesta nižšie – na 36. pozícii.

Prečítajte si tiež:

02:02

Padol nový slovenský rekord. O ten sa v dvoch mestách postarali deti

Na opačnom konci skončila Revúca

Najnižšie skóre zo všetkých 71 hodnotených miest získala Revúca – 3,2 bodu. Pred ňou skončila Rimavská Sobota s 3,4 bodu a tretia od konca je Čadca so skóre 3,6.

Rozdiely vidieť aj medzi krajmi. Najlepšie vychádza Bratislavský kraj s mediánovým skóre 6,5. Na opačnom konci je Košický kraj so 4,2 bodu. Pri krajoch autori používajú medián okresných miest, aby výsledok neskreslilo jedno mimoriadne silné mesto, napríklad Bratislava.

Nejde o prieskum spokojnosti obyvateľov

Rebríček nehovorí o tom, či sa obyvatelia vo svojom meste subjektívne cítia dobre. Vychádza z verejných dát a porovnáva konkrétne podmienky života.

Každé mesto získalo skóre v 29 čiastkových indexoch. Osem sa týka zdravia a prostredia, osem práce a vzdelania a trinásť vzťahov a služieb. Medzi sledované oblasti patrí napríklad dostupnosť bývania, zdravotnej starostlivosti, škôl či dopravy.

Autori zároveň upozorňujú, že rebríček nemožno chápať ako hodnotenie práce primátorov. Mnohé sledované faktory, ako stredná dĺžka života, znečistenie ovzdušia či situácia na trhu práce, dokáže samospráva ovplyvniť iba čiastočne.