Slovenská baňa, v ktorej krása zabíjala ľudí? Mrazivý príbeh z minulosti má zásadný háčik

„Slovenská baňa, kde krása zabíjala. A stále zabíja.“ Takto sa začína príspevok, ktorý sa objavil na facebookovej stránke.

Jeho autorka opisuje údajnú ortuťovú baňu v obci Dubová neďaleko Pezinka. Podľa príspevku sa tam v minulosti ťažila rumelka, sýtočervený minerál, ktorý obsahuje ortuť.

Príbeh pokračuje opisom baníkov, ktorí mali pri spracovaní rudy vdychovať jedovaté výpary. Postupne sa im údajne triasli ruky, vypadávali zuby a prichádzali o zrak.

Autorka zároveň tvrdí, že pôda v okolí bývalej bane zostáva kontaminovaná dodnes.

Rumelku opisuje ako minerál natoľko nebezpečný, že by človeka mohol zabiť aj vtedy, keby si ho vystavil doma na poličke.

Lenže má tento príbeh vôbec reálny základ?

Profesor geológie hovorí o hoaxe

S otázkami sme sa obrátili na profesora Petra Koděru z Katedry mineralógie, petrológie a ložiskovej geológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

Jeho odpoveď bola jednoznačná.

„V Pezinku ani v celých Malých Karpatoch sa nikdy ortuť neťažila, ani sa tam nenachádzajú žiadne významnejšie akumulácie tohto kovu. Je to čistý hoax,“ uviedol pre TN live profesor Koděra.

Tvrdenie o významnej ortuťovej bani v Dubovej tak podľa odborníka nezodpovedá geologickým poznatkom o tejto oblasti.

Podobné pochybnosti nám už predtým vyjadrila aj geologička Viera Veronica Markovic, ktorá sa pokúsila informácie o údajnej bani dohľadať.

„O ortuti nemám informácie a zatiaľ som sa ani nedopátrala, odkiaľ by mohli pochádzať,“ uviedla.

Podľa nej sa historická ťažba v Malých Karpatoch sústreďovala najmä do oblasti medzi Limbachom a Častou a na druhej strane pohoria medzi Kuchyňou a Pernekom.

Nad Pezinkom sa ťažilo zlato, v oblasti Perneka zase antimón.

Mohlo dôjsť k zámene dvoch minerálov?

Markovic upozornila na zaujímavú možnosť. V oblasti Perneka sa totiž vyskytoval kermezit, minerál s červeným sfarbením, ktorý by si niekto mohol pomýliť s rumelkou.

Profesor Koděra však upozornil, že tieto minerály sa od seba pomerne výrazne líšia.

„Kermezit má višňovočervenú farbu, to je ale minerál antimónu a ortuť neobsahuje. S rumelkou sa ale ťažko pomýli, lebo tá je výrazne červená a kermezit býva ihličkovitý a rumelka nie,“ vysvetlil.

Hoci teda v Malých Karpatoch skutočne existovala historická banská činnosť a vyskytovali sa tam aj červeno sfarbené minerály, neznamená to, že sa v Dubovej ťažila ortuť.

Odkiaľ autorka príspevku informácie o údajnej ortuťovej bani čerpala, nie je z dostupných podkladov jasné.

Dokáže rumelka človeka zabiť?

Samotná rumelka však nie je vymysleným minerálom. Ide o sulfid ortutnatý, ktorý sa v minulosti využíval aj ako zdroj ortuti a na výrobu červeného pigmentu.

Jej nebezpečnosť však závisí od toho, ako s ňou človek zaobchádza.

„Sama rumelka je pomerne stabilný minerál,“ vysvetlila geologička Markovic.

To znamená, že samotný kontakt s neporušeným minerálom nemožno stotožňovať s vážnou otravou ortuťou.

Riziko sa výrazne zvyšuje najmä pri zahrievaní rumelky. Pri tepelnom spracovaní môžu vznikať toxické ortuťové pary, ktorých vdychovanie predstavuje vážne zdravotné nebezpečenstvo.

Pozornosť si podľa geologičky zaslúžia aj vzorky, ktoré môžu obsahovať kvapky rýdzej ortuti.

Tvrdenie, že človeka môže zabiť už samotná rumelka vystavená na poličke, je preto zavádzajúce.

To však neznamená, že je vhodné s neznámymi minerálmi neopatrne manipulovať. Rizikové môže byť napríklad ich drvenie, brúsenie či zahrievanie.

Staré bane môžu byť aj útočiskom živočíchov

Podľa geologičky môžu pri historických banských dielach predstavovať problém napríklad banské vody či veľké haldy vyťaženej horniny.

Zároveň však upozornila na menej známu stránku starých banských priestorov.

„Staré banské revíry bývajú často príbytkom rozličných chránených živočíchov, predovšetkým netopierov, ale aj dravcov alebo sov,“ uviedla.

Aj preto je dôležité rozlišovať medzi skutočne zdokumentovanými environmentálnymi rizikami a dramatickými príbehmi, ktoré sa šíria bez dôkazov.

Čo je teda na príbehu pravdy?

Rumelka skutočne obsahuje ortuť a pri nesprávnom spracovaní môže predstavovať vážne zdravotné riziko. Na Slovensku existujú aj historické lokality spojené s výskytom ortuťových minerálov.

Príbeh o významnej ortuťovej bani v Dubovej pri Pezinku však odborné stanovisko nepotvrdzuje. Práve naopak.

Profesor Peter Koděra jednoznačne uviedol, že v Malých Karpatoch sa ortuť nikdy neťažila a nenachádzajú sa tam ani jej významnejšie akumulácie.

Nepodložené zostáva aj tvrdenie o pôde kontaminovanej ortuťou v okolí údajnej bane. Bez konkrétnych meraní nemožno hovoriť o preukázanom znečistení, rovnako však nemožno iba na základe vyjadrenia o histórii ťažby hodnotiť kvalitu pôdy.

Príbeh o bani, v ktorej mala krása zabíjať, tak síce pôsobí ako napínavá kapitola zo slovenskej histórie, no jeho kľúčové tvrdenie odborník označil za hoax.