Rodičia chcú pre deti tú najlepšiu školu. Pri rozhodovaní im však môžu nevedomky uškodiť

Výber strednej školy je pre mnohé rodiny jedným z prvých veľkých rozhodnutí, do ktorých musia zapojiť aj dieťa. Kým rodičia môžu mať predstavu o jeho budúcnosti, štrnásť- či pätnásťroční žiaci často ešte nevedia, akým smerom sa chcú vydať. Podľa odborníčky na poradenstvo pri výbere školy a povolania Bibiány Čermákovej je to prirodzené.

Rodičia by preto nemali od detí očakávať, že už v tomto veku presne vedia, čím chcú byť. Ich úlohou je pomôcť im spoznať vlastné schopnosti a zorientovať sa v možnostiach. Pri výbere strednej školy by pritom nemali prihliadať iba na školské výsledky. Dôležité je aj to, čo dieťaťu ide a akým činnostiam sa venuje s nadšením.

„Mala by to byť kombinácia toho, že mi to ide, a zároveň si treba všímať, čo presne mi ide,“ vysvetlila odborníčka.

Kedy by mali rodičia spozornieť?

To, že dieťa v 14 rokoch nevie, čím chce byť, je podľa odborníčky úplne normálne. Samotná otázka „Čím chceš byť?“ navyše nemusí priniesť odpoveď, ktorú rodičia očakávajú. Deti v tomto veku často ešte nemajú skúsenosti s pracovným prostredím a nevedia si predstaviť, čo jednotlivé povolania v praxi zahŕňajú.

Iná situácia nastáva, keď dieťa opakovane tvrdí, že ho výber nezaujíma, alebo chce ísť na školu len preto, že tam smerujú jeho kamaráti. „Rodičia by mali spozornieť, keď dieťa hovorí, že nevie, nezaujíma ho to a pôjde tam, kam pôjdu kamaráti,“ upozornila Čermáková.

Namiesto nátlaku odporúča rozhovor. Rodičia by mali s dieťaťom prebrať, aké predmety ho na vybranej škole čakajú, ako bude vyzerať jeho štúdium a čo bude musieť zvládať počas nasledujúcich štyroch či piatich rokov.

Podpora nie je to isté ako nátlak

Rodičia by mali dieťa pri rozhodovaní sprevádzať, nie rozhodnúť zaňho. Čermáková pripomína, že schopnosť vedome sa rozhodovať dozrieva až približne do 25 rokov. Obdobie dospievania preto vníma ako čas, počas ktorého sa mladí ľudia učia robiť vlastné rozhodnutia. Rodič má byť v tomto procese jedným z ich sprievodcov.

Nátlak pritom nemusí znamenať iba príkaz, aby dieťa išlo na konkrétnu školu. Môže ním byť aj znevažovanie jeho možností či tvrdenie, že sa na určitú školu so svojimi známkami nedostane. Lepším prístupom je spoločne hľadať možnosti, ktoré zodpovedajú schopnostiam a záujmom dieťaťa.

Ak sa dieťa napriek tomu nevie rozhodnúť, pomôcť môžu odborníci. Podľa Čermákovej sa dajú využiť kariérne a osobnostné testy či testy intelektu. Ich výsledky možno následne spojiť a hľadať školu, ktorá dieťaťu najviac vyhovuje.

Podľa odborníčky by rodičia nemali čakať až na deviaty ročník, keď sa výber školy a podávanie prihlášok stanú naliehavou témou. O budúcnosti je vhodné rozprávať sa priebežne, ideálne už počas ôsmeho ročníka. Dieťa tak získa viac času spoznať svoje možnosti a premyslieť si, ktorým smerom sa chce uberať.