Útoky na zdravotníkov vyvolávajú obavy. Čo sa zmení na urgentných príjmoch?

Nemocnice sú miestami s veľkým pohybom ľudí a zároveň sa v nich môžu objavovať rizikové situácie. Pacienti aj ich príbuzní sa často nachádzajú v strese, čo môže viesť k agresívnemu správaniu. Aj preto je podľa bezpečnostného analytika Martina Královiča dôležité venovať väčšiu pozornosť ochrane zdravotníkov.

Pozitívne vníma, že ministerstvá zdravotníctva a vnútra začali v tejto oblasti intenzívnejšie spolupracovať. Samotné memorandum však bezpečnosť nezvýši. Rozhodujúce bude, či sa jeho opatrenia podarí preniesť do praxe.

Medzi plánované kroky patrí lepšia koordinácia, zapojenie policajného zboru či posilnenie hliadkovania. Otázkou zostáva, či má polícia dostatok príslušníkov, ktorí by mohli urgentné príjmy zabezpečovať.

Dôležitú úlohu môžu zohrávať aj súkromné bezpečnostné služby, ktoré už na niektorých pracoviskách pôsobia. Ich výhodou je, že poznajú konkrétne priestory a sú priamo na mieste. Polícia má naopak širšie zákonné oprávnenia a podľa analytika aj lepší výcvik a skúsenosti.

Pomôcť môžu aj školenia

Zdravotníkom by mohli pomôcť aj tlačidlá na privolanie pomoci. Ich zavedenie však musí byť dobre technicky aj organizačne zabezpečené. Nestačí, aby sa spustil alarm. Pracovníci ochrany musia presne vedieť, kam majú prísť a ako zasiahnuť.

Královič zdôrazňuje, že zdravotníci už majú dostatok pracovných povinností a nemajú sa z nich stávať bezpečnostní pracovníci. Základné školenia by im však mohli pomôcť predchádzať konfliktom, zvládať agresívne správanie a vedieť, ako v rizikovej situácii spolupracovať s kolegami.

Cieľom je podľa neho znížiť riziko incidentov aj ich následkov. Ochrana zdravotníkov si preto vyžaduje kombináciu technických opatrení, prítomnosti bezpečnostných zložiek a prípravy samotného personálu.