Počítačové hry môžu prerásť do vážneho problému. Psychologička upozornila na dôležitý varovný signál

Počítačové hry, videohry či online hazard. Digitálny svet prináša zábavu, ale aj riziko vzniku závislostí. Kým hazardné hry na Slovensku podliehajú regulácii, hranie počítačových hier nemá porovnateľné obmedzenia. Odborníci upozorňujú, že hranica medzi zábavou a problémom môže byť veľmi tenká.

Z približne tisícky pacientov, ktorí sa liečia v Odbornom liečebnom ústave psychiatrickom Predná Hora, je každý siedmy závislý od gamblingu.

Pri takýchto závislostiach nejde o užívanie návykových látok, ale o samotné správanie a pocity, ktoré vyvoláva.

„Hovoríme o závislosti od procesov, od emócií. Čiže hovoríme o silnej dopamínovej reakcii odmeny,“ vysvetľuje odborník z Prednej Hory.

Typickým príkladom je práve gambling. Niektorí hráči dokážu presedieť celé hodiny pri mobiloch, počítačoch či hracích automatoch. Každá výhra ich pritom motivuje pokračovať.

Hazardné hry regulujú, problém však pretrváva

Na Slovensku to vieme regulovať iba čiastočne, prostredníctvom registru vylúčených osôb.  

„Môže žiadosťou požiadať Úrad pre reguláciu hazardných hier a my jej zablokujeme prístup. Prostredníctvom nášho zákona to však nevieme regulovať až do takej miery, aby ľudia nehrali a neboli závislí,“ uviedla Libuša Baranová, ktorá pôsobí ako riaditeľka Úrad pre reguláciu hazardných hier.

Osobitným problémom sú deti

Osobitnou skupinou sú deti. Tie systém pred hazardom dostatočne neochraňuje a online prostredie sa kontroluje ešte náročnejšie.

„Deti nevieme prostredníctvom tohto registra vylúčiť alebo im blokovať prístup na internete či v kasínach,“ povedala riaditeľka úradu.

Rodičia by mali vedieť, aké hry deti hrajú, s kým komunikujú a koľko času trávia pred obrazovkami.

„Majú odhadom okolo troch hodín do týždňa. Deti vždy musia ukázať, akú hru si idú stiahnuť. A čo sa týka PlayStation, tam určujem ja alebo ja kupujem tie hry,“ opísal jeden z rodičov.

„Keďže je prváčka, tak už nás škola prinúti k tomu, že ten telefón pôjde aj do jej rúk. Chcem sledovať, čo hrá, aké stránky navštevuje, a určite to bude mať aj časovo obmedzené,“ uviedol ďalší rodič.

Dôležitú úlohu zohráva aj nuda

Podľa psychologičky je dôležité, koľko času deti pred obrazovkami trávia.

„Do dvoch rokov sa u detí odporúča, aby vôbec neboli v kontakte s obrazovkou. Od zhruba dvoch do šiestich rokov je to maximálne hodinka denne a potom sa tento čas postupne zvyšuje,“ vysvetlila psychologička Elena Skalická.

Veľkú úlohu pri hraní hier zohráva aj nuda, a to najmä pri generáciách Z a Alfa.

„Je to generácia, ktorá sa veľmi nevie nudiť. Vždy, keď príde nejaký voľný čas, vyhľadávajú niečo, čím ho rýchlo, v úvodzovkách, zabijú,“ priblížila psychologička.

Hranie hier samo osebe teda nemusí byť problémom. Varovným signálom je, keď deti pre hry zanedbávajú iné povinnosti. Vtedy už vzniká riziko závislosti.