Klimatická zmena: Alergie už v januári a horúce noci bez úľavy

Meniaca sa klíma zasahuje aj naše zdravie. Predlžuje peľovú sezónu, horúčavy zaťažujú ľudí s chorými pľúcami a znečistený vzduch môže ovplyvniť vývoj dieťaťa už pred narodením. Na tieto súvislosti upozornili odborníci na konferencii Vizionári, ktorá sa venovala vplyvu klimatickej zmeny na zdravie pacientov s pľúcnymi ochoreniami.
Pre ľudí s alergiou, astmou či chronickou obštrukčnou chorobou pľúc (CHOCHP) môže počasie rozhodovať aj o tom, kedy vyrazia na prechádzku. Klinický imunológ a alergológ Radovan Košturiak pripomenul, že s otepľovaním sa mení obdobie, počas ktorého sú vystavení vyšším koncentráciám peľu.
Peľová sezóna sa môže začať už v januári
Kýchanie a svrbenie očí si mnohí spájajú najmä s jarou. Lieska však môže začať uvoľňovať peľ už po niekoľkých teplejších dňoch uprostred zimy. Alergici tak môžu pocítiť prvé ťažkosti aj v januári. Podľa Košturiaka sa navyše obdobia, keď pacienti reagujú na peľ brezy či tráv, viac prekrývajú. „Predlžujú sa nám obdobia, kedy je peľ v takých koncentráciách, že môže vyvolávať príznaky,“ vysvetlil.
Za určitých podmienok môže problémy prudko zhoršiť aj búrka. Pri takzvanej búrkovej astme sa peľové zrná rozpadajú na drobné častice, ktoré preniknú hlbšie do dýchacích ciest. Ukázalo sa to v novembri 2016 v austrálskom Melbourne a okolí. Podľa údajov tamojších zdravotníckych úradov zaznamenali verejné nemocnice za 30 hodín o 672 percent viac návštev pohotovostí pre dýchacie ťažkosti, než sa očakávalo na základe priemeru predchádzajúcich troch rokov.
Úľava nemusí prísť ani v noci
Záťažou sú aj horúčavy, najmä keď sa domácnosť neochladí ani počas noci. Ak teplota neklesne pod 20 stupňov Celzia, hovoríme o tropickej noci. Spánok môže byť horší a organizmus má menej priestoru na zotavenie. Pre ľudí s chronickými ochoreniami môžu vysoké teploty znamenať aj zhoršenie zdravotného stavu.
„Pred rokom 1990 sa u nás vlny horúčav vyskytovali naozaj veľmi zriedkavo,“ uviedol klimatológ Jozef Pecho. Po roku 2010 ich podľa neho Slovensko zažíva takmer každý rok. Podľa Slovenského hydrometeorologického ústavu sa priemerná ročná teplota na Slovensku od roku 1881 zvýšila približne o dva stupne Celzia. V južných regiónoch vzrástla priemerná letná teplota takmer o tri stupne.
Na prostredí záleží už pred narodením
Odborníci upozornili aj na citlivé obdobie prvých tisíc dní života, od počatia po druhé narodeniny. Zdravie dieťaťa totiž môže ovplyvňovať už prostredie, v ktorom žije jeho matka počas tehotenstva.
Ako upozorňuje Svetová zdravotnícka organizácia, extrémne teplo sa spája s vyšším rizikom predčasného pôrodu. Znečistené ovzdušie môže nepriaznivo ovplyvniť aj vývoj pľúc dieťaťa. Dôsledky prostredia sa tak nemusia prejaviť iba okamžitými ťažkosťami.
Čistejší vzduch môže pomôcť pľúcam
Na Slovensku sú problémom najmä kotliny, kde vzduch slabo prúdi a domácnosti kúria tuhým palivom. Inštitút zdravotných analýz (IZA) v takýchto oblastiach zaznamenal výraznejší vplyv znečistenia na zdravie.
Veronika Rybanská z ministerstva zdravotníctva na konferencii zdôraznila potrebu prepájať informácie o počasí, kvalite ovzdušia a zdraví obyvateľov. „My tých dát na Slovensku máme, myslím, že celkom dosť. Problém je skôr to, ako ich prepojiť,“ povedala. Takéto prepojenie by podľa nej pomohlo určiť, kde treba riešiť najmä horúčavy a kde znečistený vzduch.
Priaznivú súvislosť medzi čistejším ovzduším a vývojom pľúc ukázala aj švédska štúdia BAMSE. Pokles koncentrácie jemných prachových častíc sa v nej spájal s lepším rastom pľúcnych funkcií od detstva do mladej dospelosti. Vedci tento vzťah pozorovali aj u účastníkov s astmou.
Odborníci preto hovoria o potrebe včasného varovania pred horúčavami a smogom, lepšieho informovania verejnosti aj väčšieho množstva zelene v mestách. Ochrana zdravia sa tak začína aj pri rozhodovaní o tom, aké prostredie okolo seba vytvárame.
Páči sa vám tento obsah?
Pridajte si tnlive.sk ako preferovaný zdroj na Google, aby ste videli viac obsahu ako tento.
Pridať preferovaný zdroj







