1. Domáce
  2. Košickí vedci zistili jednu vzácnosť u pavúkovcoch

Košickí vedci zistili jednu vzácnosť u pavúkovcoch

Galisova_Zuzana
Šťúrovka Eukenenia spelaea na hladine sintrového jazierka -  Ardovská jaskyňa, Slovenský kras
Zdroj: Ľubomír Kováč a Peter Ľuptáčik

Objavili ich pred 15 rokmi, ale až teraz zistili ďalšiu zaujímavú vec. V jaskyniach sa živia sinicami - pritom doteraz boli považované za dravé živočíchy.

V slovenských jaskyniach objavili pracovníci Prírodovedeckej fakulty UPJŠ v Košiciach vzácne pavúkovce a následne ich nezvyčajný jedálničiek. Článok o ich objave uverejnili prestížne odborné časopisy Plos One a New Scientist.

Pred zhruba 15 rokmi objavili prírodovedci v nesprístupnenej Ardovskej jaskyni v Slovenskom krase drobné pavúkovce zo skupiny Palpigradi - šťúrovky. O ich výskyte na Slovensku sa dovtedy nevedelo. Nedávno zistili ďalšiu zaujímavú okolnosť, a to, že sa v jaskyniach živia sinicami - pritom doteraz boli považované za dravé živočíchy.

Šťúrovky žijú bežne v pôdach tropických lesov, v Európe sa vyskytuje 28 druhov, 80 percent z nich však výlučne iba v jaskyniach. V jaskyniach na našom území sa vyskytuje iba jediný druh Eukoenenia spelaea, ktorý je veľmi vzácny. 

Zber fauny Zber v jaskyni ((na snímkach sú doktorandi Ústavu  biologických a ekologických vied Prírodovedeckej fakulty UPJŠ v Ko
Zdroj: Ľubomír Kováč

"Šťúrovky patria medzi najstarších zástupcov pavúkovcov, ktoré na Zemi jestvujú už približne 300 miliónov rokov. Mali sme veľké šťastie, že sme začali robiť výskum práve v Ardovskej jaskyni v blízkosti Domice, kde sa tieto živočíchy vyskytujú v hojnejšom počte v sedimente bohatom na organickú zložku," hovorí vedúci katedry zoológie Ústavu biologických a ekologických vied PF UPJŠ Ľubomír Kováč. 

Keďže tieto drobné, asi poldruha milimetrové živočíchy u nás bežne nežijú, snažia sa odborníci zistiť, čo ich výskyt limituje. Ardovská jaskyňa je zjavne niečím špecifická a vedci teraz skúmajú, čím. Výsledky ich bádania budú možno rovnako zaujímavé ako zistenie, čím sa vlastne štúrovky v Ardovskej jaskyni živia. 

"Predpokladalo sa, že šťúrovky sú dravé živočíchy, podobne ako väčšina ostatných pavúkovcov. No pri ich bližšom pozorovaní sme zistili, že ich ústne ústroje nie sú hryzavé, ale plnia skôr funkciu akýchsi hrebienkov, ktorými si zbierajú potravu z povrchu drobných čiastočiek sedimentu," priblížil Kováč.

Zber fauny v jaskyni (doktorandi Ústavu  biologických a ekologických vied PrF UPJŠ v Košiciach))
Zdroj: Ľubomír Kováč

Zistená skutočnosť zaujala aj profesora Jaroslava Smrža z Prírodovedeckej fakulty Karlovej univerzity v Prahe, ktorý je špecialistom na analýzu tráviaceho traktu pôdnych živočíchov.

"Spoločne sme sa chceli dopátrať, čím sa živia, a výsledok bol prekvapivý. Pomocou jedného z najmodernejších konfokálnych mikroskopov, ktorý máme k dispozícii na Ústave biologických a ekologických vied, sa nám podarilo zistiť prítomnosť siníc v tráviacom trakte týchto pavúkovcov. Nie je samozrejme vylúčené, že šťúrovky kombinujú viaceré druhy potravy, ale prítomnosť siníc v ich tele je veľmi prekvapivá," dodal docent Kováč.

Zber v jaskyni (doktorandi Ústavu  biologických a ekologických vied PrF UPJŠ v Košiciach)
Zdroj: Ľubomír Kováč


Tomuto jedálničku šťúroviek nedokázala dlho uveriť špecialistka na sinice a riasy z Biologického centra Akadémie vied ČR Alena Lukešová, pretože sinice patria medzi tzv. autotrofné organizmy, ktoré k svojej existencii potrebujú denné svetlo. Vysvetlením ich prítomnosti v jaskynných sedimentoch aj vo väčších vzdialenostiach od vchodu je ich splavovanie presakujúcimi alebo ponornými vodami z povrchu. 

Šťúrovka Eukenenia spelaea na hladine sintrového jazierka -  Ardovská jaskyňa, Slovenský kras
Zdroj: Ľubomír Kováč a Peter Ľuptáčik

"Jaskynné pavúkovce podľa všetkého vyhľadávajú sinice v pôdnom sedimente a živia sa nimi, pričom naše tvrdenie sa zakladá zatiaľ iba na anatomickom pozorovaní obsahu tráviaceho traktu. Chceme ho však ďalej podporiť analýzou DNA obsahu tráviaceho traktu, čo je zložitý proces," konštatoval Kováč. Na tomto výskume spolupracuje docent Peter Pristaš z Ústavu biologických a ekologických vied PF UPJŠ, ktorý sa pomocou špeciálnych techník zameriava na analýzu DNA mikroorganizmov.

Zber v jaskyni (doktorandi Ústavu  biologických a ekologických vied PrF UPJŠ v Košiciach)
Zdroj: Ľubomír Kováč


Docent Kováč publikoval dosiahnuté výsledky spolu s kolegom Jaromírom Mikešom a spolupracovníkmi z Českej republiky v prestížnom časopise Plos One. Následne správu o tomto objave zverejnil aj anglický vedecko-populárny časopis New Scientist, informovala dnes TASR hovorkyňa UPJŠ Jaroslava Oravcová.

Páči sa vám tento obsah?

Pridajte si tnlive.sk ako preferovaný zdroj na Google, aby ste videli viac obsahu ako tento.

Pridať preferovaný zdroj

Domáce


Dôležité témy


Najčítanejšie články


Dostávajte najdôležitejšie udalosti dňa mailom, aby vám neuniklo nič podstatné

Stlačením tlačidla "Odoberať" prehlasujem, že mnou poskytnuté moje údaje sú aktuálne a pravdivé, a súhlasím so spracovaním osobných údajov na účely zasielania newslettra o najdôležitejších udalostiach dňa.

TN 60

Aktuálne

Zobraziť všetko
DomovTN 60TN LiveAktuálneRegióny