O rok mala zomrieť...

V júni 2011 sa Susan dozvedela, že trpí nevyliečiteľnou chorobou, ktorá systematicky ničí nervy svalov. Mala štyridsaťštyri rokov, milujúceho manžela a tri deti. A zrazu jej zostával jediný rok života. Rozhodla sa, že ho prežije najlepšie, ko sa dá.

Povedzme si to priamo - kniha Kým sa nerozlúčim vás rozhodne rozplače. Vezme vás do sveta ženy, ktorá mala zomrieť, napriek tomu si chcela zvyšný čas vychutnať naplno, s optimizmom, radosťou a zmyslom pre humor. Táto kniha vám pripomenie, že každý deň je lepší, ak ho prežijeme s radosťou...

Susan zanechala milovanú novinársku prácu a všetok čas venovala rodine. V altánku v záhrade za domom sa často stretávala s priateľmi.

Podnikla sedem výletov so siedmimi najdôležitejšími ľuďmi svojho života. Napriek zhoršujúcemu sa zdravotnému stavu cestovala na Yukon, do Maďarska, na Bahamy, Cyprus.
Pre najmladšieho syna a celú rodinu zorganizovala plávanie s delfínom a dospievajúcu dcéru Marinu zobrala do newyorského obchodu Kleinfeld Bridal, aby ju prvý a posledný raz videla v svadobných šatách.

A napísala knihu Kým sa nerozlúčim. Už nedokázala chodiť ani dvíhať ruky, a tak ju napísala na iPade, ktorý bol darčekom od kolegov z novín. Písala pravým palcom, ktorý si ešte vedela ovládať. Áno, je smutná a pravdepodobne sa neubránite slzám, pretože viete ako sa skončí...

Deti moje, nechávam vám spomienky na všetko, z čoho sme sa spolu radovali a čo sme spolu objavili. Nechávam vám túto knihu, na ktorej som pracovala každý deň nášho čarovného roka. Ťuk, ťuk, ťukám posledným funkčným prstom po jednotlivým písmenkách.
Z-B-O-H-O-M, lásky moje!

...ale tá cesta, jeden rok života Susan, stojí naozaj za to!