Atentát na premiéra, bombové hrozby na školách, polarizovaná spoločnosť, extrémizmus, nenávistné prejavy, vojna u susedov. Zvládať aktuálne dianie je náročné aj pre dospelých. Ako ho však vnímajú deti a mali by ste sa s nimi o ňom rozprávať? Aké slová treba zvoliť? Čo sa môže stať, keď ich od politicko-spoločenského diania odstrihnete?
Politika sa od parlamentných a prezidentských volieb stala ústrednou témou slovenskej spoločnosti. Rozdelila ľudí na tábory a vniesla medzi nich nepriateľskú náladu.
Zo vzájomnej komunikácie sa vytratil rešpekt a zotreli sa hranice slušnosti, a to aj v rétorike najvyšších predstaviteľov, ale aj bežných obyvateľov.
Nenávisť v spoločnosti vyústila až do atentátu na premiéra Roberta Fica, ktorého útočník postrelil po rokovaní vlády v Handlovej.
Po útoku sa na sociálnych sieťach počet nenávistných obsahov naďalej stupňoval. Elv.ai, ktorý sa zameriava na boj proti nenávisti v online priestore, uviedol, že množstvo nenávistných komentárov stúpol až o 60 percent.
Prečítajte si tiež:
Incident otriasol celým Slovenskom a týka sa aj tých najmenších. Aj keď to tak na prvý pohľad nevyzerá, súčasnú situáciu registrujú.
„Deti prirodzene vnímajú, čím žijú dospelí okolo nich a to, čo ovplyvňuje ich bežný rutinný život,“ uviedla detská psychologička Mária Balážová.
Aktuálne dianie a dlhodobé napätie v spoločnosti si vysvetľujú po svojom. Často mu nerozumejú, no z neverbálnych prejavov či z komunikácie medzi dospelými dokážu vnímať pocity a emočné prežívanie.
Čo sa týka tých najmenších detí, podľa psychologičky môže byť pre rodičov náročné spozorovať, že sa ich situácia dotýka.
„Málokedy za vami prídu a povedia: ,Mami, ja sa necítim príjemne, keď ťa vidím, ako sa večer s ockom pri pozeraní televíznych správ veľmi hneváte.‘ Dieťa si skôr vyvinie nejaký symptóm, napríklad začne práve večer byť plačlivé alebo má záchvat hnevu. Môže byť za tým úzkosť z toho, že sa rodičia znova rozhnevajú alebo budú nervózni a ono s nimi stratí kontakt,“ vysvetľuje.
Preto je dôležité deti nevynechať a komunikovať o tom s nimi. Psychologička radí, aby ste sa pri rozhovore držali určitých zásad.
Spracovať súčasnú politicko-spoločenskú situáciu nie je ľahké ani pre dospelých. Ak sa chcete o tom zhovárať s deťmi, mali by ste podľa Balážovej najskôr upokojiť samých seba.
„Deti v nás potrebujú cítiť silu a podporu. Nerozprávajte sa s nimi, ak ste sami vo veľkých emóciách, najskôr sa upokojte, pretože dieťa presne zrkadlí strachy a úzkosti svojich rodičov a blízkych,“ tvrdí.
Dodáva, že ak sami cítite, že strácate nádej a neviete podať deťom pomocnú ruku, mali by ste si od situácie a správ oddýchnuť.
„Potrebujete sa pozrieť na svoje zdroje a zrevidovať ich, venovať sa viac sebapodpore a robiť to, čo vám pomáha. Prestaňte napríklad sledovať toľko správ alebo buďte menej na sociálnych sieťach a namiesto toho sa stretnite s priateľmi, ktorí vám rozumejú,“ hovorí.
Ak sa cítite na rozhovor s deťmi pripravení, psychologička radí, aby ste ich v prvom rade citlivo a pozorne počúvali. Až potom, ako porozumiete ich emóciám, im môžete vysvetliť vaše pocity.
Podľa nej je tiež dôležité pri rozhovoroch s deťmi vysloviť nádej, že aj keď niekedy trvá vyriešenie konfliktu a nespravodlivosti dlho, nie je to nemožné.
„Vždy je dobré poukázať na vyriešenie situácie, aby deti neupadali do beznádeje,“ dodáva.
Prečítajte si tiež:
Čo sa týka obsahu vysvetlených informácií, podľa psychologičky netreba menšie deti zaťažovať detailmi: „Potrebujú vedieť len základnú informáciu. Napríklad, že títo dvaja ľudia spolu nesúhlasia, nevedia sa dohodnúť, a preto medzi nimi vzniká boj a podobne. Nie je potrebné hovoriť príliš do detailu o jednotlivých konfliktoch ani ich nemusíme zaťažovať množstvom informácií. Môže to byť pre ne preťažujúce a zbytočne vytvárate podklad pre úzkostné prežívanie.“
Dodáva, že starším deťom sa môžete pokúsiť vysvetliť rôzne motivácie, ktoré ľudí viedli k takému správaniu.
„Vždy však s dôrazom na to, že je dôležité navzájom sa rešpektovať, zároveň sa aj chrániť pred hrubosťou alebo agresivitou. Treba poukázať na to, ktoré správanie nie je v poriadku,“ dopĺňa.
Vo vysvetľovaní vašich názorov by ste mali prihliadať na to, že deti sú ľahko manipulovateľné.
„Preto by ste mali byť veľmi opatrní a chrániť ich najmä pred extrémistickými názormi. Psychologické bezpečie tvorí aj možnosť slobodne a voľne diskutovať, vyjadrovať svoje názory, no nie za cenu toho, že budete napríklad určitú skupinu napádať alebo šíriť nepravdy,“ tvrdí Balážová.
Zároveň psychologička upozorňuje, že nech rodičia zastávajú názory z akéhokoľvek politického spektra, v prvom rade by mali myslieť na to, že vyhrotené diskusie ešte nikoho nenaučili rešpektu.
Prečítajte si tiež:
Napriek tomu, že chcete deti ochrániť pred negatívnymi emóciami, ignorovať ich názory a pocity nie je podľa psychologičky na mieste: „Mali by mať právo byť vypočuté a mať názory a pocity na celú škálu spoločenských javov. Neviem si predstaviť, že deti nejakými zázračnými nožnicami odstrihneme od diania v celej spoločnosti, hoci aj s dobrým úmyslom ich chrániť.“
Balážová dodáva, že ak s deťmi o týchto veciach komunikujete a poskytujete im relevantné a veku primerané informácie, pripravujete ich na to, aby neskôr nepodľahli radikálnym či extrémistickým názorom a aby sa vedeli brániť pred manipuláciou.
Zdôrazňuje, že vyčleniť deti zo spoločenského diania a tváriť sa, že sa ich situácia netýka, nie je riešením.
„Ony si aj tak veci nejakým spôsobom vysvetľujú, nejako ich prežívajú. My im buď podáme pomocnú ruku a budeme ich tým sprevádzať, alebo ich necháme napospas vlastnému prežívaniu,“ hovorí.
Ak budete tieto témy odsúvať na druhú koľaj, mali by ste sa podľa psychologičky pripraviť na nepríjemné následky: „Napríklad v podobe radikalizácie alebo úplného stiahnutia sa z participácie na spoločenských, dôležitých témach. To následne môže viesť k príklonu k rôznym alternatívnym vysvetleniam vecí, náchylnosti uveriť hoaxom a podobne.“
Deti trápi viacero psychických problémov. Kapacity detských psychiatrov na Slovensku sú však maximálne naplnené:
Práve sa číta
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY
