Strach z budúcnosti planéty, pocity smútku, bezmocnosti, ale aj hnevu. Klimatická úzkosť sa netýka len dospelých, čoraz častejšie ju prežívajú aj deti a tínedžeri. Ako o nej hovoriť a čo mladým pomáha?
Klimatická úzkosť – pojem, ktorý je ešte pomerne nový, no rýchlo sa dostáva do bežnej slovnej zásoby. Ide o emocionálnu reakciu na zhoršujúci sa stav planéty, ktorú môžu sprevádzať pocity strachu, stresu, smútku, ale aj hnevu.
„Je to pocit ohrozenia, ktorý vnímame, keď myslíme na klimatickú krízu. Spája sa s ňou nielen úzkosť, ale aj smútok, strach či hnev,“ vysvetľuje odborníčka. Podľa nej však ide o prirodzenú reakciu na nenormálny stav, v ktorom sa planéta nachádza. Dodáva, že tieto pocity nie sú patologické, a netreba sa za ne hanbiť. Skôr naopak – treba o nich hovoriť.
„Keď nám mladí ľudia telefonujú, hovoria o tom, že ich trápi budúcnosť. Pýtajú sa, či má vôbec zmysel snažiť sa o zmenu, keď ich okolie – rodičia alebo učitelia – neprejavujú rovnaký záujem o ochranu prírody. Často cítia frustráciu aj preto, že ich blízki ich obavy zľahčujú,“ opisuje Kožová.
Niektoré deti sa podľa nej stretávajú s apokalyptickými postojmi dospelých, ktorí tvrdia, že aj tak to tu čoskoro skončí. Takéto postoje však úzkosť ešte zhoršujú.
Prečítajte si tiež:
Psychologička preto zdôrazňuje, že aj keď sú pocity smútku či beznádeje prirodzené, nemali by zostať nevypovedané. Deti a mladí ľudia potrebujú, aby ich niekto vypočul bez bagatelizovania.
„Povedať dieťaťu, že je príliš citlivé, nie je riešenie. Práve tá citlivosť a vnímavosť je dnes veľmi cenná. Hovorme o tom, čo cítime. Neodsúvajme tieto pocity, ale dajme im priestor. Aj ťažká emócia nám môže ukázať, čo môžeme zmeniť – tu a teraz,“ dodáva.
Podľa nej má zmysel aj malý čin, ktorý zlepší vzťah človeka k prírode. Nielen preto, že planéte môže pomôcť – ale aj preto, že sa vďaka nemu môžeme cítiť lepšie.
Práve sa číta
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY
