Keby ste roztavili všetko zlato, ktoré bolo v dejinách ľudstva vyťažené, vznikla by z neho jediná kocka s dĺžkou strany iba asi 23 metrov.
Japonsko našlo potenciálne ideálne miesto na vybudovanie komerčnej podmorskej zlatej bane – hoci to, či by sa mal takýto projekt zrealizovať, vyvoláva rozsiahlu celosvetovú diskusiu. Tento objav bol uverejnený v časopise Scientific Reports.
V podmorskom sopečnom kráteri pri juhovýchodnom pobreží Japonska identifikovali výskumníci hydrotermálne prieduchy, ktoré aktívne produkujú obrovské množstvá zlata.
Nielenže chrlia drobné zrnká tohto mimoriadne cenného kovu, ale vytvárajú aj „neviditeľné zlato“, ktoré nie je možné vidieť voľným okom ani bežným mikroskopom. Zlato je totiž uzavreté v materiáloch morského dna. Koncentrácie v tomto konkrétnom podmorskom kráteri sú najvyššie, aké boli doteraz kdekoľvek na svete zistené, píše portál Science Alert.
Hydrotermálne prieduchy Higashi-Aogašima boli objavené v roku 2015 v rámci výhradnej hospodárskej zóny Japonska a dodnes nie je známe, koľko morských organizmov tieto hydrotermálne polia hostia.
Jasnejšie je však to, koľko zlata obsahujú. Výskumníci z univerzít v Shizuoka, Waseda a Tokiu v Japonsku teraz analyzovali vzorky hornín z hydrotermálnych polí, ktoré sa nachádzajú približne 350 kilometrov južne od Tokia.
Pomocou hmotnostnej spektrometrie sekundárnych iónov (SIMS), ktorá je veľmi citlivá na nepatrné množstvá zlata, výskumný tím objavil skryté ložiská zlata „mimoriadne vysokej kvality“.
Tieto neviditeľné nanočastice sú ukryté v pyrite – sulfidovom mineráli, ktorý môže vznikať z horúcich tekutín bohatých na kovy, vytekajúcich z morského dna.
Pyrit je lesklá zmes železa a síry a kvôli svojmu vzhľadu sa mu často hovorí „bláznovo zlato“. Pre svoj kovový lesk a mosadzno-žltú farbu si ho neskúsení zlatokopovia počas zlatej horúčky často mýlili so skutočným zlatom. V prípade pyritu z japonského náleziska však môžeme hovoriť o skutočnom obsahu zlata.
Ako sa ukázalo, je v ňom ukryté vo forme nanočastíc, alebo môže byť obsiahnuté ako jednotlivé atómy zakomponované priamo do chemickej štruktúry minerálu.
Autori štúdie dospeli k záveru, že pyrit v tomto konkrétnom podmorskom kráteri „sa v súčasnosti pýši najvyššou koncentráciou zlata na svete“.
Toto miesto je tiež v relatívne malej hĺbke v porovnaní s inými hydrotermálnymi poliami, z ktorých vyteká zlato, a ktoré Japonsko takisto zvažuje na ťažbu.
Dostupnosť a vysoká ťažobná hodnota tak z kaldery Higashi-Aogashima robí mimoriadne atraktívnu oblasť pre budúci banský projekt.
V súčasnosti na morskom dne neexistuje žiadna fungujúca komerčná zlatá baňa. Efektívne získavanie podmorského zlata je totiž stále predmetom výskumu.
V minulosti zlyhal pokus o zriadenie podmorského banského projektu pri pobreží Papuy-Novej Guiney po tom, čo spoločnosť stojaca za týmto projektom čelila finančným ťažkostiam a protestom environmentalistov.
Podľa správ tento ostrovný štát utrpel v dôsledku neúspešnej obchodnej transakcie stratu vo výške 85 miliónov amerických dolárov. Mnohé ostrovné štáty v Oceánii sa navyše riadia moratórium na ďalšie projekty ťažby v hlbokom mori, ktoré má platiť do roku 2030.
Japonsko však medzi tieto krajiny nepatrí a aj napriek politickým a environmentálnym obavám naďalej pokračuje vo výskume ťažby v hlbokom mori.
Už pred touto štúdiou sa predpokladalo, že hydrotermálne polia Higashi-Aogashima obsahujú jedny z najvyšších obsahov zlata v sulfidoch na morskom dne na celom svete. Na základe tejto novej analýzy sa zdá, že v týchto poliach je zlata ešte viac, než hovorili pôvodné odhady.
V priloženom videu si pozrite archívnu reportáž o moderných zlatokopoch:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
