Na MS bojoval s elitou, no profiponuka neprišla. Možno keby som z inej krajiny, pripúšťa talent zo Žiliny (rozhovor)

Slovenská cyklistika má opäť dôvod na radosť. Ďalší talent spod Tatier začína postupne napĺňať svoj potenciál a už čoskoro by sa mohol pridať k rozrastajúcej sa skupine profesionálov z našej krajiny. Veď po prelomovej sezóne Richarda Rišku už kontaktovali viacerí zástupcovia tímov z elitnej ligy.

Syn niekdajšieho päťnásobného majstra Slovenska zaznamenal za uplynulých dvanásť mesiacov výkonnostný i výsledkový progres. Blysol sa ôsmym miestom na svetovom šampionáte do 23 rokov, siedmou priečkou v celkovom poradí na Okolo Slovenska či pódiom na prestížnych Pretekoch Mieru v Česku.

Popri fantasticky sa rozvíjajúcej kariére pritom ešte študuje jeden z najťažších univerzitných odborov a stále býva v rodnej Žiline. Ukazuje tak, že vypracovať sa dá aj v domácich podmienkach bez nutnosti sťahovať sa do zahraničia. V posezónnom rozhovore pre tnlive.sk 20-ročný Slovák predstavil svoju cestu od detských pretekov v Súľove až po prelomový výsledok v kanadskom Montreale, prezradil koľko času strávil odpisovaním na gratulácie po životnom úspechu i priblížil, kde bude pretekať v budúcej sezóne.

S bicyklom spätý odmalička

Aká je vaša prvá spomienka na bicykel?

Bude to niečo z horských bicyklov, na ktorých som začínal. Vybavujú sa mi detské preteky v Súľove a jeden tréning v Dohňanoch, keď som bol naozaj malý, no ktorá spomienka je staršia, to vám už nepoviem. Bicykel však k môjmu životu patril naozaj odmalička.

Nečudo, veď váš otec Martin bol päťnásobným majstrom Slovenska. Znamená to, že v lete poobede bola vždy doma povinne zapnutá Tour de France a cyklistike ste ani nemali ako ujsť?

Bola vždy zapnutá, ale zapínal som ju skôr ja ako otec. Bol som obrovským fanúšikom. Pozeral som celé etapy, otec si prišiel so mnou pozrieť posledných dvadsať kilometrov.

Pochádzate zo Žiliny a vyrastali ste počas Saganovej najväčšej slávy. Mal Peter veľký vplyv na to, že ste si zaľúbili tento šport?

Určite. Bolo neuveriteľné ho sledovať, mal som ho za veľký vzor. Taktiež aj Brita Chrisa Frooma. Odmalička ma bavili kopce a na Chrisove víťazstvá a tituly bola radosť pozerať. Doteraz spomínam na ten zážitok, keď na Gire 2018 nastúpil snáď osemdesiat kilometrov pred cieľom a celé preteky obrátil na ruby.

Jeden z najťažších odborov ako záloha?

Takže iné športy u vás nemali šancu...

Hrával som v tom veku síce aj florbal, basketbal či futbal, no zostal som pri cyklistike. Mal som ju najradšej, najlepšie mi sedela a veľkou výhodou bolo aj to, že ma dlhé roky v CK EPIC Dohňany trénoval otec.

Do zahraničia ste teda nešli a dokázali ste, že sa dá vypracovať aj v domácich podmienkach. V roku 2023 ste následne vyhrali niekoľko pretekov slovenského pohára v juniorskej kategórii a vyhliadol si vás silný český tím ATT Investments. Bol to moment, keď ste sa rozhodli, že sa chcete cyklistike venovať naplno?

Áno. Bolo to pekné potvrdenie, že trénujem dobre a že to nemusí byť iba hobby. Výkonom som veľmi nevynikal v mládežníckych kategóriách. Aj v ATT som cítil, že pre nich do budúcna nie som až taký zaujímavý, a tak som stále myslel aj na školu a plne sa venoval štúdiu na gymnáziu v Žiline. V maturitnom ročníku som potom prestúpil do menšieho rakúskeho tímu Hrinkow a po strednej som išiel študovať informatiku na Žilinskej univerzite.

Vrcholový šport a štúdium informatiky, to je výživná kombinácia...

To teda hej... Matematika bola jedna z vecí, čo mi na strednej išlo najviac. Chcel som si preto vybrať niečo s ňou a informatika ma baví. Zimný semester ešte býva fajn, to aj chodím čo najviac do školy. Väčší problém je to potom vždy nejak dokopať do úspešného konca v tom letnom, cez najväčšiu sezónu. Mám aj individuálny študijný plán, s ktorým mi univerzita vychádza v ústrety, čomu som veľmi vďačný.

Z nesmrteľných smrteľníci

Darí sa vám to však kombinovať na výbornú. V rakúskom tíme Hrinkow ste už dva roky a urobili ste obrovský výkonnostný progres, najmä v tej tohtoročnej sezóne. Čo bolo kľúčom?

Dali mi fakt dobré podmienky na rozvoj a jazdíme aj veľmi solídny program. Rakúsky pohár je veľmi kvalitný a sedí mi aj menší tím a taká rodinnejšia atmosféra. Veľmi som sa zlepšil už v roku 2025, hoci na výsledkoch to ešte vidieť veľmi nebolo. Tento rok som spravil ďalší krok vpred. V lete som si aj prvýkrát vyskúšal poriadny tréningový kemp v kopcoch a bolo to cítiť.

Zažiarili ste už v máji tretím miestom na prestížnych Pretekoch Mieru do 23 rokov. Bol to zlomový moment sezóny a možno aj kariéry?

Verím, že áno. Bolo to neuveriteľné, tretí som bol aj v kráľovskej etape, všade okolo mňa bola špička kategórie do 23 rokov. Dovtedy som mal niektorých z tých chalanov za nesmrteľných, no toto mi ukázalo, že s nimi dokážem pretekať a dokonca ich poraziť.

Od týchto pretekov ste sa odrazili k fenomenálnej druhej polovici roku. Top 5 na West Bohemia Tour, famózne siedme miesto medzi profíkmi na Okolo Slovenska a následne neuveriteľná Top 10 na majstrovstvách sveta aj Európy do 23 rokov... Boli takéto výsledky nad plán?

Určite. Na Bohemii som síce uvažoval aj nad Top 3, ale to bol iba začiatok. Najviac ma štve, že som nevyhral posledný rakúsky pohár v Königswiesene, kde ma Švajčiar Stussi porazil v šprinte a bol som druhý. Potom to už ale išlo nad plán.

Na Okolo Slovenska sa rozhodovalo na Kráľovej holi, čo mi ako vrchárovi sedelo a chcel som Top 15. Siedme miesto proti tým chalanom z World Tour a Pro Tour bolo neuveriteľné. No a potom na svetovom šampionáte v kanadskom Montreale som si hovoril, že pekná by bola Top 20, no ôsmym miestom som sa sám prekvapil.

Na gratulácie odpisoval pol dňa

Gratulovalo vám po Montreale veľa ľudí?

Dá sa tak povedať, polku nasledujúceho dňa som strávil iba odpisovaním na správy ľuďom. Samozrejme som sa však nehneval, každá jedna ma veľmi potešila.

Akú taktiku ste v ten deň v Kanade zvolili?

Bol to extrémne náročný okruh, taký 180-kilometrový boj o prežitie. Som vrchár, takže ten krátky silový kopec ma vždy štípal viac ako ten dlhý. Samozrejme, mali sme Sama Nováka v úniku, čo bola super taktika. Dovolilo mi to trocha so súpermi vybabrať, lebo samozrejme udávanie tempa bolo na ostatných. Iba som sa viezol za nimi v závetrí a šetril na posledný dlhý kopec.

Tam sa najlepší odpojili a ja som to vyšiel v druhej skupine, pričom sme mali bojovať o siedme miesto. Pamätám si, ako som si počas zjazdu do cieľa v hlave počítal, koľký skončím, ak ma všetci v šprinte predbehnú (smiech). Záver ale mierne stúpal a viacerí začali priskoro. Dobre som to načasoval, spravil slalom medzi súpermi a okrem jedného som ich všetkých porazil. To bol snáď najlepší šprint v mojom živote.

Na správnom mieste a v pravý čas... V tej skupine s vami boli aj budúce superhviezdy ako Mateo Ramírez či Matisse van Kerckhove, ktorí budú v ďalších rokoch zrejme poriadne miešať karty aj napríklad na Tour de France. Aký to bol pocit?

Pretekal som s nimi už aj predtým, akurát zvykli byť v skupinách predo mnou. Myslím, že som ťažil aj z toho, že ma nepoznali. Cítil som sa tam ako čierny kôň. Že som s nimi vydržal mi iba znova potvrdilo, že aj tí najlepší chalani sú iba ľudia a viem s nimi pretekať, čo je skvelý pocit.

Prestup k profíkom otázkou času?

Všetci ostatní pretekári v tej Top 10 už majú zmluvu s veľkými World Tour zostavami, alebo aspoň s ich vývojovými tímami. Vy ste navyše ten výsledok potvrdili aj o týždeň neskôr na ťažkých majstrovstvách Európy, v podstate proti rovnakým chalanom, ďalším skvelým desiatym miestom. Ozvali sa vám nejaké celky z elitnej ligy?

Viacero profesionálnych tímov ma kontaktovalo, dosť som sa zviditeľnil. Prebehli tam nejaké konverzácie, ale najmä smerom do budúcna, po tej budúcej sezóne. Na rok 2027 mám už aj podpísanú zmluvu v Hrinkowe už od septembra, lebo som nečakal, že sa mi podaria takéto výsledky. Možno aj preto žiadna konkrétna ponuka neprišla.

Sklamalo vás to?

Nemal som nejaké veľké očakávania. Chcel som byť radšej príjemne prekvapený, ako potom sklamaný. Nejakí ľudia sa ozvali, pýtali si dáta a podobne, takže som rád.

Jeden z World Tour tímov, Lotto Intermarché, práve podpísal zmluvu s talianskym iba čerstvo 18-ročným pretekárom Brandonom Fedrizzim, ktorý bol siedmy na juniorských MS. Vám sa to podarilo o kategóriu vyššie a máte dvadsať. Myslíte, že by bolo ľahšie získať kontrakt u profíkov, keby ste z inej krajiny?

Áno, možno je to aj tým. V tých naozaj cyklistických krajinách ako Taliansko, Španielsko, Francúzsko či Belgicko je ten šport omnoho väčší, je tam viac skautov a tým pádom aj viacej poznajú tých svojich mladých. Určite je to aj ľahšie, keď vy chcete osloviť nejaký tím. Asi to aj dáva zmysel. Ja som rád, že sa mi nejaké tímy ozvali, takže už ma evidujú, a spravím všetko preto, aby som ich v budúcom roku presvedčil.

​Stále sme iba na konci októbra. Tímy ako napríklad Picnic PostNL majú aspoň oficiálne množstvo voľných miest na budúci rok a o vrchárske talenty je núdza vždy. Ako by ste reagovali, keby vám zajtra príde hotová ponuka od profesionálneho tímu?

Hypoteticky, keby sa niečo také stalo, tak v prípade World Tour tímu to asi zoberiem. V prípade Pro Tour by záležalo od ponuky, ale tiež by ma to veľmi lákalo. Podľa mňa sú však už v tomto bode roka súpisky pre budúcu sezónu vo World Tour plné, iba nie sú oficiálne. Nateraz som nastavený tak, že v budúcej sezóne pokračujem v Hrinkowe a stále som iba druhák na univerzite, takže aspoň by to v tomto ohľade bolo ľahšie.

Na základe výkonov a výsledkov, ktoré ste za posledné dva mesiace zaznamenali, je prestup k profíkom iba otázkou času. Bolo by už to splnenie sna, alebo máte ešte väčšie ambície?

Každý, kto začína s cyklistikou a venuje sa jej nejaký čas, dúfa v to, že bude raz medzi profíkmi. Ja nie som výnimkou. Keby ale hovoríme viac o snoch ako cieľoch, určite by som raz chcel štartovať na Tour de France.

Pozrite si zostrih gólov zo zápasu Ligy majstrov medzi AS Rím a Slovanom Bratislava.