Motýle z tropických dažďových pralesov si vytvorili biologický mechanizmus, ktorý spomaľuje ich starnutie.
Motýľe sú známe tým, že žijú len krátko, niekoľko vzácnych výnimiek však vedcov zaskočilo. Motýle patriace do rodu Heliconius, ktoré obývajú tropické dažďové pralesy Južnej a Strednej Ameriky, majú veľmi rozdielnu dĺžku života. Motýľ Dione juno žije po dosiahnutí dospelosti 14 dní, zatiaľ čo Heliconius hewitsoni žije 348 dní – takmer 25-krát dlhšie.
Vedci dlho predpokladali, že je to spôsobené stravou, ani zmena stravovacích návykov ale život tohto hmyzu dramaticky neskrátila. Ukázalo sa, že tieto motýle si vytvorili biologický mechanizmus, ktorý spomaľuje ich starnutie. Vyplýva to zo záverov štúdie uverejnenej na webovej stránke Nature Communications.
Aj keď je výskum ešte iba na začiatku, tím vedcov pod vedením doktorky Jessicy Foleyovej sa domnieva, že ich zistenia by mohli slúžiť ako model pre pochopenie dlhovekosti aj u ľudí.
„Chcela som pochopiť skutočný rozsah predĺženia života u rodu Heliconius, zistiť, či je zároveň sprevádzané spomaleným fyziologickým starnutím, a tiež zistiť, či by si tieto motýle zachovali dlhší život aj bez peľu – čo by naznačovalo existenciu evolučne vyvinutých mechanizmov dlhovekosti,“ uviedla Foleyová pre americkú CNN.
Z 28 druhov rodu Heliconius, ktoré vedci skúmali, sa iba šesť neživilo peľom a ich dĺžka života sa pohybovala medzi 14 a 98 dňami. Pozorovania však ukázali, že aj keď bol motýľom rodu Heliconius peľ odobratý, stále žili výrazne dlhšie ako ich príbuzní, ktorí sa peľom neživia.
Väčšina dospelých motýľov sa živí výlučne kvetovým nektárom a čerpá energiu iba zo sacharidov, nie z aminokyselín a lipidov – ktoré slúžia na tvorbu vajíčok a spermií potrebných na rozmnožovanie – ktoré získavali z rastlinného materiálu ako húsenice pred premenou.
„Všeobecnou evolučnou stratégiou je rozmnožovať sa čo najviac, kým sa tieto zdroje nevyčerpajú, čo u takéhoto malého hmyzu netrvá príliš dlho,“ uviedla Foleyová v súvislosti s lipidmi a aminokyselinami. „Zvyčajne zomierajú krátko po tom, čo sa tento obmedzený zdroj vyčerpá,“ dodala vedkyňa.
Autori však dospeli k záveru, že väčšina druhov rodu Heliconius sa prispôsobila živeniu peľom – a to aj v dospelosti –, čo by hmyzu mohlo poskytovať viac energie. Peľ obsahuje aj lipidy, ktoré pomáhajú pri ukladaní energie, ale zároveň posilňujú imunitu.
„Výskum tak ukazuje, že rod Heliconius môže predstavovať potenciálnu modelovú skupinu hmyzu na štúdium dlhovekosti, vrátane adaptácií, ktoré by mohli spomaľovať starnutie a mať potenciálne využitie aj pre výskum u ľudí,“ uviedol pre CNN doktor Jaret C. Daniels, kurátor a dočasný zástupca riaditeľa McGuireovho centra pre motýle a biodiverzitu na Floride.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
