Laboratóriá už dokázali vytvoriť tkanivá podobné sklovine, dentínu aj celým zubom. K bežnej liečbe však vedie ešte dlhá cesta.
Strata zuba dnes pre ľudí zvyčajne znamená, že si dajú spraviť výplň, korunku alebo implantát. Vedci však skúmajú, či by poškodené tkanivo alebo dokonca celý zub nemohli opäť vyrásť, píše BBC.
Regeneratívna stomatológia sa preto nesústredí iba na opravu škody umelým materiálom. Jej cieľom je obnoviť prirodzenú funkciu zuba.
Zdravie ústnej dutiny ovplyvňuje celý organizmus. Baktérie spojené s ochoreniami ďasien môžu zvyšovať riziko srdcových a dýchacích problémov. Strata zubov zároveň sťažuje jedenie, rozprávanie aj úsmev a môže zhoršiť psychickú pohodu.
Prečítajte si tiež:
Jedným zo smerov výskumu sú takzvané živé výplne. Biochemička Hannele Ruohola-Baker z Washingtonskej univerzity pracovala s kmeňovými bunkami, ktoré vedci chemickými signálmi premenili na bunky vytvárajúce sklovinu a dentín. V laboratóriu z nich vznikol zubný organoid schopný produkovať bielkoviny skloviny.
Takéto bielkoviny by sa raz mohli používať ako súčasť výplní alebo ochranných vrstiev nanášaných na prasknuté zuby. Dlhodobým cieľom tímu je však vytvoriť celý zub. Vedci by do úst pacienta vložili potrebné bunky a nechali ich pokračovať vo vývoji priamo v čeľusti.
Podobným smerom sa vydala aj Ana Angelova Volponi z King’s College London. Jej tím spojil bunky z ľudského ďasna s myšími bunkami, ktoré riadia tvorbu zubov.
Výsledkom bola hybridná zubná štruktúra s vyvíjajúcimi sa koreňmi. Výskumníci teraz hľadajú spôsob, ako tento proces zopakovať bez živočíšnych buniek a vytvoriť funkčný zub z materiálu vhodného pre človeka.
Ďalší experiment viedla Pamela Yelick z Tuftsovej univerzity. Jej tím skombinoval ľudské bunky tvoriace dentín s bunkami zo zárodkov prasacích zubov.
Na biologickej opore potom za tri mesiace vyrástli štruktúry podobné zubom. Ďalším krokom má byť ich rast priamo v prasacej čeľusti.
Prečítajte si tiež:
Popri laboratórnom pestovaní zubov napreduje aj odlišná metóda. Japonskí vedci skúšajú liek, ktorý blokuje proteín USAG-1 potláčajúci rast zubov. Skúšanie na ľuďoch sa začalo v roku 2024, doplnil web Popular Mechanics.
Výskumníci sa najprv zamerali na dospelých s chýbajúcim zubom a neskôr chcú liečbu overiť u detí s vrodeným nedostatkom zubov. Ak bude bezpečná a účinná, mohla by sa podľa plánov dostať do praxe okolo roku 2030.
Napriek rýchlemu vývoju zostáva regenerácia zubov experimentálnou oblasťou. Vedci musia overiť bezpečnosť buniek, materiálov aj liekov a zistiť, ako presne riadiť tvar, polohu a rast nového zuba.
Prvá biologická náhrada preto ešte nie je pripravená pre bežné ambulancie. Výsledky však naznačujú, že návšteva zubára by už nemusela znamenať iba vŕtanie a implantáty, ale aj obnovu vlastného tkaniva.
Pozrite si aj reportáž o starostlivosti o zuby:
Práve sa číta
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY
