Neboli to len necivilizovaní barbari. Prelomový objav v Dánsku mení pohľad na Vikingov

Oto Váhovský, Karol Chren

28. 7. 2026, 17:47

Národ dobyvateľov mal aj sofistikovanejšiu stránku. Novoobjavená vikingská osada bola súčasťou medzinárodnej obchodnej siete.

Archeológovia sa pochválili unikátnym náleziskom v Dánsku, ktoré prezrádza viac o živote Vikingov. Objavili pozostatky obrovskej textilnej továrne z dávnych čias. Odhaduje sa, že novoobjavené osídlenie, v rámci ktorého manufaktúra fungovala, malo rozlohu viac ako 100-tisíc štvorcových metrov.

Na prvý pohľad obyčajné pole neďaleko dánskeho Aarhusu. Pod povrchom však archeológovia objavili jeden z najvýznamnejších vikingských nálezov posledných rokov. Osada s rozlohou približne 14-tich futbalových ihrísk ukazuje, že Vikingovia neboli len obávaní bojovníci, ale aj šikovní remeselníci, obchodníci a manažéri výroby.

Výskumníci odkryli viac ako osemdesiat čiastočne zapustených dielní, v ktorých našli tkáčske závažia, prasleny na spriadanie priadze, sklenené koráliky, keramiku aj strieborné mince. Nález pochádza z obdobia medzi rokmi 600 až 950 nášho letopočtu – teda z prelomu doby železnej a vikingskej éry.

Prečítajte si tiež:

Prekvapivý nález v septiku: Muž objavil poklad, ktorý tam ukryli počas druhej svetovej vojny

Súčasť medzinárodnej obchodnej siete

Práve rozsah výroby je podľa historikov prelomový. Tvrdia, že takéto logistické centrum nemohlo zásobovať iba okolie, ale bolo súčasťou medzinárodnej obchodnej siete, ktorá spájala Škandináviu s Britskými ostrovmi, Franskou ríšou, Pobaltím, Byzanciou či arabským svetom. Vikingovia totiž obchodovali s kožušinami, jantárom, železom, drevom, otrokmi aj luxusnými látkami.

„Tento objav dokazuje, že Vikingovia neboli len necivilizované barbarské hordy. Takéto výrobné centrum si vyžadovalo výborne organizovanú spoločnosť aj rozsiahly trh,“ hovorí dánsky historik Kasper Andersen.

Vikingské obdobie trvalo približne od roku 793 do roku 1066. Vikingovia pochádzali predovšetkým z územia dnešného Dánska, Nórska a Švédska. Práve tieto tri krajiny dodnes považujú vikingské dedičstvo za dôležitú súčasť svojej identity. Ich predkovia zakladali mestá, objavili Island, osídlili Grónsko a okolo roku tisíc sa ako prví Európania dostali aj na pobrežie Severnej Ameriky – približne päťsto rokov pred Krištofom Kolumbom.

Nový objav pri Aarhuse tak mení pohľad na Vikingov. Neboli iba dobyvateľmi z historických kroník, ale aj tvorcami vyspelej spoločnosti, ktorá dokázala vyrábať, obchodovať a prepájať veľkú časť vtedajšej Európy.