Niektoré konzervy obsahujú viac omáčky než samotnej ryby, iné zavádzajú názvom či údajmi o zložení. Problémom však nemusí byť iba kvalita výrobku, ale aj spôsob, akým bola ryba ulovená.
Rybacie konzervy sú obľúbeným produktom, ktorý sa vyznačuje dlhou trvanlivosťou. Praktické sú tiež ako jedlo na cesty či prísada do šalátov.
Ak však po nich siahate, mali by ste si dať pozor. Podľa výsledkov poľskej Inšpekcie kvality poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov (IJHARS), ako aj dietológov, sa medzi nimi nachádzajú aj také, ktorým je lepšie sa vyhnúť.
IJHARS skontrolovala 106 výrobcov a predajcov rybacích konzerv a marinád. Nedostatky pritom zistila až u 65,1 percenta kontrolovaných subjektov.
Inšpekcia odhalila nezrovnalosti vo fyzikálno-chemických parametroch vo viac ako tretine (37,2 percenta) skúmaných vzoriek. Skutočný obsah tuku, bielkovín a soli nezodpovedal údajom uvedeným na etikete. V niektorých výrobkoch bolo aj menej deklarovaných zložiek, napríklad sleďových filetov či cibule, a niektoré obsahovali menej ryby, než uvádzal výrobca.
Prečítajte si tiež:
Ktorým konzervám sa teda vyhýbať a ako si vybrať správne? Pozornosť treba venovať predovšetkým podielu ryby v porovnaní s ostatnými zložkami – malo by jej byť čo najviac. Dietológovia odporúčajú vyberať si najmä ryby vo vlastnej šťave, vode alebo olivovom oleji.
Obľúbené ryby v paradajkovej omáčke môžu obsahovať viac omáčky než samotnej ryby. Takéto výrobky môžu mať aj viac cukru, soli, oleja či zahusťovadiel. Preto je dôležité skontrolovať nielen prednú stranu obalu, ale aj presný podiel ryby a celé zloženie výrobku.
Pozornosť treba venovať aj druhu ryby – sardinka totiž nemusí byť vždy pravou sardinkou. Predpisy EÚ umožňujú za stanovených podmienok používať označenie odkazujúce na sardinky aj pri konzervách vyrobených z niektorých iných druhov sleďovitých rýb, napríklad zo sleďa alebo šproty. Na obale však musí byť uvedený presný druh použitej ryby.
Odporúča sa uprednostňovať druhy, ktoré zvyčajne obsahujú menej ortuti a ďalších kontaminantov. Patria medzi ne napríklad sardinky, šproty, makrela atlantická, aljašská treska, treska, pstruh, merlúza, platesa či losos z chovu. Väčšie dravé ryby, medzi ktoré patrí aj tuniak, žijú dlhšie a môžu vo svojom tele nahromadiť väčšie množstvo ortuti.
Ryby totiž môžu obsahovať kontaminanty, ako sú ortuť, kadmium, arzén, dioxíny či polychlórované bifenyly. Odborníci napriek tomu odporúčajú konzumovať jednu až dve porcie rýb týždenne, pretože pri bežnom množstve ich zdravotné prínosy prevažujú nad možnými rizikami.
Prečítajte si tiež:
Lepšie je tiež vyhýbať sa konzervám, ktoré obsahujú iba drobné kúsky, úlomky alebo rozdrvené rybacie mäso, najmä ak výrobca neuvádza presný podiel a druh ryby. Vyššiu kvalitu zvyčajne ponúkajú výrobky s celými kúskami či filetmi a jednoduchým zložením.
Myslieť by sme mali aj na životné prostredie – najmä ak siahame po tuniakovi. Vysoký dopyt po tejto rybe vedie k masovému lovu, pri ktorom sa používajú aj metódy zaťažujúce celý morský ekosystém. Ako vedľajší úlovok môžu v sieťach alebo na hákoch skončiť delfíny, morské korytnačky, žraloky, raje, morské vtáky či iné ryby.
Pri kúpe sa preto oplatí hľadať výrobky s presne uvedeným druhom, oblasťou a spôsobom lovu. Za šetrnejšie sa považujú najmä tuniaky lovené jednotlivo udicou, označené výrazom „pole and line“, prípadne výrobky s dôveryhodnou certifikáciou udržateľného rybolovu.
Sucho ohrozuje aj ekosystémy v riekach. Viac sa dozviete v reportáži:
Práve sa číta
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY
