Keď sa matka prebudila, tri dcéry ležali vedľa nej mŕtve. „Vraždiace jazero“ potichu zabilo 1 700 ľudí

Keď sa matka prebudila, tri dcéry ležali vedľa nej mŕtve. „Vraždiace jazero“ potichu zabilo 1 700 ľudí
Na snímke jazero Nyos. Zdroj: Profimedia.sk

Ľudia začali bez varovania strácať vedomie a padať na zem. Tajomstvo jednej z najzvláštnejších prírodných katastrof odhalili vedci až neskôr.

Počuli zvuk pripomínajúci hrom, a tak si mysleli, že bude pršať. Obyvatelia okolia jazera Nyos v severozápadnom Kamerune neďaleko hranice s Nigériou sa večer 21. augusta 1986 pokojne uložili na spánok. Mnohí sa však už nikdy neprebudili.

Zabil ich neviditeľný zabijak ukrytý v hlbinách jazera, ktoré odvtedy získalo prezývku „vraždiace“.

Pri udalosti zahynulo takmer 1 800 ľudí a viac než 3 000 zvierat, uvádza denník Die Welt.

Niektorých ľudí pálili oči, iných bolela hlava, mali závraty alebo jednoducho odpadli a už sa neprebudili. Príčinou bol únik obrovského množstva oxidu uhličitého, ktorý sa nahromadil v hlbinách jazera a obyvateľov okolitých obcí doslova udusil. Jazero totiž leží na sopečnom kráteri, ktorý vznikol po explozívnom kontakte magmy s podzemnou vodou.

Niektorí spáchali samovraždu, keď našli rodiny mŕtve

Celú hrôzu opísalo niekoľko ľudí, ktorí katastrofu prežili. Bol medzi nimi aj pastier dobytka.

„Mysleli sme si, že bude pršať. Vyšiel som von a videl som žiariť mesiac. Premýšľal som, ako môže pršať bez oblakov,“ opísal posledné chvíle, ktoré si pamätal. Následne stratil vedomie.

Jedna zo svedkýň si zase spomínala, že sa jej veľmi ťažko dýchalo a nemala silu. Keď sa prebudila, našla vedľa seba tri zo svojich štyroch dcér mŕtve.

Vyskytli sa aj prípady, keď sa ľudia po hodinách strávených v bezvedomí prebudili a vzápätí zistili, že celé ich rodiny sú mŕtve. Niektorí následne spáchali samovraždu.

Oxid uhličitý má pri vdýchnutí vo vysokej koncentrácii smrteľné účinky v priebehu niekoľkých sekúnd. Navyše je bezfarebný a bez zápachu, takže dedinčania ani netušili, v akom nebezpečenstve sa ocitli.

„Po niekoľkých nádychoch CO₂ človek stratí schopnosť reagovať, upadne do bezvedomia a udusí sa, ak pomoc nepríde rýchlo,“ vysvetlil mineralóg Dieter Jung.

Potvrdzuje to aj výpoveď Anthonyho Bangsiho, ktorý bol v tom čase misionárom v Subume a jedným z mála ľudí, ktorí katastrofu prežili.

„Bolo to úplne neviditeľné. O nebezpečenstve ste sa dozvedeli až vtedy, keď ste videli ľudí padať na zem a umierať,“ opísal.

Prečítajte si tiež:

Minister tvrdil, že za to mohol sirovodík 

Plyn pripravil o život najmenej 1 746 ľudí. Okrem nich zahynulo približne 3 500 hospodárskych zvierat.

Kamerunský minister informácií George Ngango spočiatku potvrdil smrť iba 40 ľudí a hovoril o sírovodíku unikajúcom vo veľkom množstve z vyhasnutého sopečného krátera. Európski vedci však toto vysvetlenie spochybnili, pretože sirovodík sa vie sa vie rýchlo rozptýliť. Taký vysoký počet obetí je preto nepredstaviteľný.

Neskoršie vyšetrovanie potvrdilo, že hlavným pôvodcom katastrofy bol oxid uhličitý.

CO₂ je ťažší než vzduch, preto sa držal pri zemi, stekal do okolitých údolí a vytláčal z nich vzduch s kyslíkom. Ľudia si pritom jeho prítomnosť nemohli všimnúť.

Vulkanológ Jörg Keller uviedol, že v hlbinách jazera sa pravdepodobne nahromadilo veľké množstvo rozpusteného plynu. Vrchné vrstvy vody spočiatku pôsobili ako pokrievka, ktorá ho držala pod tlakom. Keď sa však stabilita jednotlivých vrstiev narušila, plyn začal unikať z vody a náhle sa uvoľnil do ovzdušia.

Tento veľmi zriedkavý jav nesie vedecký názov limnická erupcia.

Jazero sa odplyňuje 

Kamerunský prezident Paul Biya označil udalosť za „národné nešťastie“. Nariadil evakuovať oblasť okolo jazera vrátane mesta Wum s 27 000 obyvateľmi a vyhlásil región za oblasť postihnutú katastrofou.

Podľa magazínu Popular Mechanics mohol byť jedným z možných spúšťačov náhleho uvoľnenia plynu zosuv pôdy. Presnú príčinu sa však vedcom nepodarilo jednoznačne určiť.

Tragédia podnietila vznik Medzinárodnej pracovnej skupiny pre kráterové jazerá, ktorú neskôr premenovali na Komisiu pre sopečné jazerá (CVL).

Na jazere Nyos nainštalovali systém odplyňovania, ktorý má znižovať množstvo oxidu uhličitého nahromadeného v jeho hlbinách. V roku 2020 vedci vyhodnotili jazero ako stabilizované a podstatne bezpečnejšie. Naďalej si však vyžaduje monitorovanie a funkčné odplyňovanie.

Komisia následne pomáhala monitorovať podobné hrozby aj na iných miestach, a tým prispievať k ochrane ľudských životov.

 Tretie najväčšie jazero v Maďarsku zrejme vyschne. Viac sa dozviete v reportáži:

Práve sa číta

Voyo

Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo

NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY

Sledujte kanál spravodajstva Markízy

K téme Veda a technika

Dôležité udalosti