Bilióny mikroorganizmov v našich črevách ovplyvňujú imunitu aj metabolizmus. Vedci zisťujú, čo môžu prezradiť o zdraví mozgu.
Črevný mikrobióm tvorí obrovské spoločenstvo mikroorganizmov, ktoré žijú v tráviacom trakte. Vedci čoraz intenzívnejšie skúmajú, ako toto prostredie ovplyvňuje nielen trávenie či imunitu, ale aj mozog a riziko neurologických ochorení vrátane Parkinsonovej a Alzheimerovej choroby, píše CBS.
Podľa odborníčky na mikrobióm Laury Coxovej z Brigham and Women's Hospital a Harvard Medical School ide o bilióny mikrobiálnych buniek, ktoré okrem iného vytvárajú vitamíny, pomáhajú formovať imunitný systém a chránia telo pred patogénmi.
Komunikácia medzi črevami a mozgom pritom prebieha viacerými cestami. Mikrobióm môže ovplyvňovať metabolizmus aj imunitné reakcie, a práve zápal v čreve patrí podľa Coxovej k mechanizmom, ktoré vedci skúmajú pri neurodegeneratívnych ochoreniach.
Prečítajte si tiež:
Najvýraznejšie dôkazy sa podľa nej objavujú pri Parkinsonovej chorobe. Zápcha môže u niektorých ľudí predchádzať typickým príznakom ochorenia aj o dve desaťročia.
Vedci tiež skúmajú hypotézu, podľa ktorej sa nesprávne poskladaný proteín alfa-synukleín môže v niektorých prípadoch začať hromadiť v čreve a následne sa šíriť smerom k mozgu cez blúdivý nerv.
Štúdie zároveň zaznamenali nižšie riziko Parkinsonovej choroby u niektorých pacientov po prerušení tohto nervu, no mechanizmus zostáva predmetom výskumu.
Novšie výsledky tento vzťah ďalej podporujú. Ako informoval Euronews, výskumníci z University College London analyzovali mikrobióm 271 ľudí s Parkinsonovou chorobou, 43 ľudí s rizikovým variantom génu GBA1 bez príznakov a 150 zdravých účastníkov.
Viac ako štvrtina sledovaných mikrobiálnych druhov sa medzi pacientmi a zdravou kontrolnou skupinou líšila. Podobný vzorec sa objavil aj u časti geneticky ohrozených ľudí, ktorí ešte Parkinsonovu chorobu nemali.
Vedci preto skúmajú, či by zloženie mikrobiómu mohlo v budúcnosti pomáhať odhaliť zvýšené riziko skôr, než sa objavia motorické príznaky.
Prečítajte si tiež:
Črevný mikrobióm sa skúma aj pri Alzheimerovej chorobe. Coxová upozornila na možné prepojenie s inzulínovou rezistenciou a na lieky zo skupiny GLP-1, ktoré sa používajú pri cukrovke a obezite.
Tie môžu ovplyvňovať črevnú bariéru, imunitné reakcie aj samotný mozog. Podľa nej sa skúma, či by mohli mať ochranný účinok vo veľmi skorých štádiách, zatiaľ však nejde o potvrdený spôsob prevencie Alzheimerovej choroby.
Mikrobióm sa mení aj počas tehotenstva a dojčenia. Coxová pripomenula význam baktérií ako Lactobacillus a Bifidobacterium a tiež fakt, že materské mlieko obsahuje látky podporujúce vývoj črevného prostredia dieťaťa.
Jeho zloženie sa navyše počas dňa mení, večer obsahuje viac melatonínu a ráno viac kortizolu.
Významnú úlohu majú aj vitamíny skupiny B. Črevné mikroorganizmy sa podieľajú na ich metabolizme a vedci dnes skúmajú, či analýza mikrobiómu dokáže odhaliť, čo konkrétnemu človeku chýba alebo aké látky jeho črevné baktérie produkujú.
Viac sa o význame črevného mikrobiómu dozviete v rozhovore:
Práve sa číta
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY
