Ig Nobelove ceny každoročne oceňujú výskumy, ktoré na prvý pohľad pôsobia kuriózne, no stoja na serióznych vedeckých základoch. Tento rok sa medzi ocenené práce dostal aj experiment, pri ktorom vedci zakopali do pôdy tisíce kusov spodnej bielizne.
Veda nemusí byť vždy iba vážna. Dôkazom sú Ig Nobelove ceny, ktoré získavajú výskumy, ktoré ľudí najskôr rozosmejú a následne prinútia zamyslieť sa. Tohtoročné ceny odovzdali začiatkom septembra v Zürichu, informuje Univerzita v Zürichu.
Ig Nobelove ceny sú satirickým náprotivkom klasických Nobelových cien. Napriek netradičným témam však oceňujú seriózne vedecké práce. Samotný názov je slovnou hračkou – pridaním „Ig“ k slovu Nobel vzniká výraz podobný anglickému „ignoble“, teda nehodný či neslávny.
Prečítajte si tiež:
Po prvýkrát za 35 rokov sa ceny udeľovali mimo Spojených štátov. Organizátori sa rozhodli pre Zürich pre americké vstupné obmedzenia, pre ktoré podľa nich nebolo možné zaručiť účasť všetkých pozvaných.
Slávnostný večer si zachoval typický humor. Vedci sa objavili v kostýmoch švábov, príliš dlhé prejavy pomáhali ukončovať ľudia prezlečení za obrovské banány a finančná odmena predstavovala desať biliónov zimbabwianskych dolárov. Podľa univerzity išlo v prepočte približne o päť švajčiarskych centimov.
Ceny odovzdávali skutoční laureáti Nobelovej ceny.
Prečítajte si tiež:
Medzi ocenenými boli výskumy s nezvyčajnými témami. Jedna zo štúdií sa zaoberala bozkávaním medzi ľuďmi a zvieratami, ďalšia ideálnemu tvaru pisoára.
Tím ekonómov zase zistil, že rodičia z vyšších spoločenských vrstiev častejšie berú sladkosti svojim deťom než rodičia z iných sociálnych vrstiev.
Prečítajte si tiež:
Ig Nobelovu cenu v kategórii pôdnych vied získal tím z Univerzity v Zürichu a švajčiarskeho výskumného centra Agroscope. Vedci využili spodnú bielizeň na skúmanie kvality pôdy.
Do experimentu v roku 2021 zapojili približne tisíc ľudí po celom Švajčiarsku. Tí zakopali v záhradách, na poliach a lúkach viac ako dvetisíc kusov bavlnenej spodnej bielizne. Po dvoch mesiacoch ju opäť vykopali, odfotografovali a spolu so vzorkami pôdy poslali na laboratórnu analýzu.
Výskumníci si spodnú bielizeň vybrali zámerne. Celulóza obsiahnutá v bavlne sa totiž v pôde rozkladá, zatiaľ čo elastický pás zostáva zachovaný a je možné ho neskôr nájsť.
Prečítajte si tiež:
Experiment mal zároveň upozorniť verejnosť na význam pôdy a jej biodiverzity. Približne polovica všetkých živých organizmov sa nachádza v pôde a 95 percent potravín sa produkuje v nej alebo na nej.
Netradičným experimentom tak vedci nechceli ľudí iba pobaviť. Ich cieľom bolo upozorniť aj na postupnú degradáciu pôdy a úbytok biodiverzity.
Budúci biológovia, chemici, či ekológovia. Pozrite si reportáž o detských vyskumníkoch, ktorým nie je ľahostajná príroda:
Práve sa číta
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY
