S pribúdajúcim vekom prirodzene strácame svalovú hmotu. Nová rozsiahla analýza však naznačuje, že výrazný úbytok svalov nemusí súvisieť iba so slabosťou či horšou pohyblivosťou. Vedci našli spojenie aj s vyšším rizikom demencie.
Starnutie prináša množstvo zmien v tele. Jednou z nich je postupná strata svalovej hmoty a sily. Ak je tento úbytok výrazný, môže ísť o sarkopéniu – stav, ktorý sa častejšie objavuje vo vyššom veku.
Nový výskum naznačuje, že sarkopénia môže súvisieť aj so zdravím mozgu. Medzinárodný tím vedcov analyzoval údaje z 83 dlhodobých štúdií a skúmal vzťah medzi stavbou tela, sarkopéniou a demenciou.
Výsledky publikované v odbornom časopise International Journal of Food Sciences and Nutrition ukázali, že ľudia so sarkopéniou mali o 42 percent vyššie riziko vzniku demencie zo všetkých príčin.
Ešte výraznejšia súvislosť sa objavila u ľudí v strednom veku. U dospelých mladších ako 65 rokov bola sarkopénia spojená až s o 48 percent vyšším rizikom demencie, uvádza Science alert.
Prečítajte si tiež:
Podľa spoluautorky štúdie Uraiporn Booranasuksakul z Burapha University v Thajsku výsledky upozorňujú na význam svalov počas starnutia. „Nejde len o to, koľko vážite – udržiavanie svalovej sily a funkcie sa tiež zdá byť dôležité s pribúdajúcim vekom. Naše zistenia naznačujú, že strata svalov by mohla byť dôležitým varovným signálom rizika demencie,“ uviedla.
Vedci zaznamenali ešte výraznejšiu súvislosť pri vaskulárnej demencii, ktorá súvisí s poškodením ciev a nedostatočným zásobovaním mozgu krvou. Sarkopénia bola v analýze spojená až so 70-percentným zvýšením rizika vaskulárnej demencie. U ľudí vo veku 65 rokov a viac bolo riziko vyššie o 74 percent. Výsledky sa pritom líšili podľa veku aj podľa typu demencie.
Pri interpretácii výsledkov je ale dôležité upozorniť na zásadné obmedzenie štúdie. Ide o metaanalýzu predchádzajúcich observačných výskumov. Vedci preto dokázali odhaliť súvislosť, nie jednoznačnú príčinu a následok. Inými slovami, výsledky neznamenajú, že sarkopénia priamo spôsobuje demenciu.
Možné je aj opačné vysvetlenie. Procesy, ktoré prebiehajú pri neurodegeneratívnych ochoreniach, môžu ovplyvňovať telesnú kondíciu a zloženie tela. Vedci preto zatiaľ nevedia s istotou povedať, ktorým smerom tento vzťah funguje. Existuje však viacero biologických mechanizmov, ktoré by mohli súvislosť medzi svalmi a mozgom vysvetľovať.
Prečítajte si tiež:
Svaly nie sú iba tkanivom, ktoré nám umožňuje pohyb. Produkujú aj látky, ktoré môžu ovplyvňovať ďalšie časti organizmu vrátane mozgu. Pri nedostatku svalovej hmoty a zhoršovaní jej kvality sa môže meniť produkcia takýchto látok. Vedci upozorňujú, že niektoré z nich môžu podporovať ochranu nervových buniek, ich fungovanie a schopnosť vytvárať vzájomné spojenia.
Sarkopénia zároveň často súvisí s nižšou fyzickou aktivitou a inzulínovou rezistenciou. Aj tieto faktory môžu podľa výskumníkov ovplyvňovať zdravie ciev a zásobovanie mozgu krvou.
Dlhodobo by tak mohli prispievať k poškodeniu mozgového tkaniva a procesom spojeným s neurodegeneráciou. Vedci však zdôrazňujú, že presné mechanizmy stále nie sú úplne objasnené.
Nová analýza tak prináša ďalší pohľad na to, ako môže telesná kondícia súvisieť so zdravím mozgu. Výsledky pritom neznamenajú, že udržiavanie svalov dokáže demencii zabrániť. Naznačujú však, že svalová hmota, sila a fyzická kondícia môžu byť počas starnutia dôležitejšie, než sa doteraz predpokladalo.
V Televíznych novinách sme sa venovali tomu, ako predchádzať demencii. Pozrite si archívnu reportáž:
Práve sa číta
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY
