Zistenia naznačujú, že prechod od Australopitekov k rodu Homo zahŕňal zásadnú zmenu v tom, ako sa ľudskí predkovia pohybovali a žili.
Bipedalizmus, čiže chôdza na dvoch nohách, je jedným z kľúčových znakov, ktoré odlišujú ľudí od ostatných primátov. Kedy a prečo však naši predkovia prešli od života, ktorý často trávili na stromoch, k životu takmer výlučne na zemi, zostáva predmetom diskusie.
Nové dôkazy z fosílií jedincov dvoch skupiny ľudských predkov – Australopitekok a raných Homo – pridávajú do tejto skladačky dôležitý kúsok. V štúdii, ktorá vyšla v časopise Science Advances, medzinárodný tím pod vedením Keck School of Medicine na Uinversity od Southern California analyzoval fosílne údaje zo siedmich ľudských predkov vo veku od približne 1,5 milióna do 3,7 milióna rokov.
Výskumníci merali pevnosť kostí ramien a stehien, ktoré sa prispôsobujú silám pôsobiacim na ne počas života, aby zistili, ako ľudskí predkovia využívali svoje telá a pohybovali sa vo svojom prostredí.
Na odhad pevnosti kostí vedci použili počítačovú tomografiu (CT), ktorá pomocou röntgenového žiarenia vytvára sériu detailných snímok kostí a ich vnútornej štruktúry. Na základe týchto snímok vypočítali hrúbku a kvantifikovali štruktúru kostných diafýz a odhadli, akú odolnosť by kosti mali voči ohybu a krúteniu. Porovnali pevnosť kostí hornej časti ramena, stehna a holennej kosti u každého jednotlivca.
Zvieratá, ktoré trávia viac času pohybom na stromoch, majú zvyčajne relatívne silné kosti ramien, zatiaľ čo ľudia, ktorí chodia vzpriamene po zemi, majú zvyčajne silnejšie kosti stehien. Vedci preto mohli porovnať, ku ktorému z týchto vzorcov sa fosílni predkovia viac približovali.
Prečítajte si tiež:
Výskumný tím zistil, že Australopitek, raný predok človeka, ktorý žil približne pred dvoma až štyrmi miliónmi rokov, mal unikátny spôsob pohybu pripomínajúci tak súčasné opice, ako aj ľudí. Tieto primáty mali silné ruky, čo naznačuje, že trávili značnú časť času na stromoch, zatiaľ čo sila ich kostí nôh vykazovala skôr ľudský vzor, čo naznačuje, že chodili po zemi podobne ako ľudia.
„Australopitek kombinoval silu horných končatín podobnú tej u opíc so vzorom končatín podobným ľuďom, čo naznačuje, že mali jedinečnú pohybovú stratégiu, ktorá nemá v súčasnosti žiadnu obdobu,“ vysvetlil biologický antropológ Kristian J. Carlson, ktorý je hlavným autorom štúdie.
Raní jedinci rodu Homo, potomkovia Australopitekov, ktorí žili pred približne 1,8 až 2,3 miliónmi rokov, mali relatívne silné kosti nôh a slabšie kosti rúk – vzor, ktorý sa viac podobá moderným ľuďom. Zistenia naznačujú, že prechod od Australopitekov k rodu Homo zahŕňal zásadnú zmenu v tom, ako sa ľudskí predkovia pohybovali a žili.
„Predpokladáme, že relatívna sila končatín je ‚prahovým znakom‘ – rozdielom, ktorý označuje dôležitú a zásadnú zmenu v správaní medzi rodom Australopithecus a rodom Homo,“ uviedol Carlson.
Prečítajte si tiež:
Tieto zistenia prispievajú k dlhotrvajúcej diskusii o tom, koľko času strávil Australopitek na zemi a koľko na stromoch. Kým niektorí výskumníci tvrdili, že títo raní predkovia trávili väčšinu času na zemi chôdzou vo vzpriamenej polohe, nové dôkazy naznačujú, že naďalej trávili značnú časť času na stromoch.
Iné štúdie ukázali, ako sa v priebehu mnohých generácií menili kostné znaky v súvislosti s vývojom dvojnohej chôdze. Táto štúdia prináša iný druh dôkazov tým, že ukazuje, ako jednotlivci počas svojho života používali končatiny – a podporuje predpoklad, že k zásadnej zmene v pohybe došlo približne pred dvoma miliónmi rokov.
Výskumníci naznačujú, že táto zmena správania je obzvlášť zaujímavá, ak ju posudzujeme spolu s ďalším významným míľnikom v ľudskej evolúcii: dramatickým nárastom veľkosti mozgu, ktorý sa začal približne v tom istom čase.
Vedci navrhli mnoho vysvetlení tohto nárastu vrátane reči, používania nástrojov a zmien v spôsobe, akým ľudskí predkovia získavali potravu. Carlson a jeho kolegovia predpokladajú, že prechod k chôdzi na väčšie vzdialenosti po zemi mohol prispieť tak k zmene relatívnej sily končatín, ako aj k nárastu veľkosti mozgu.
„Domnievame sa, že prechod k častejšej chôdzi mohol klásť nové nároky na telo a mozog, čo by mohlo pomôcť vysvetliť, prečo sa tieto zmeny udiali súbežne,“ dodal Carlson.
Prečo vyhynuli neandertálci? Touto témou sme sa zaoberali v archívnej reportáži, ktorú si môžete pozrieť v priloženom videu:
Práve sa číta
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY
