Vedci našli recept na víkendový oddych. Koľko spánku navyše vám môže vrátiť energiu?

Všetci to poznáme. Po náročnom pracovnom týždni a nepokojných nociach sa spoliehame na to, že stratený spánok jednoducho doháňame cez víkend.
Nové zistenia ukazujú, že spánok navyše dokáže zvrátiť fyziologický stres, znížiť riziko vysokého krvného tlaku či dokonca predchádzať predčasnej úmrtnosti. Odborníci zároveň však varujú pred nadmerným spaním. Riskuje sa tým narušenie biologických hodín a ešte väčšia únava.
Dospelý človek by mal denne prespať sedem až deväť hodín. Ak to pravidelne neplníte, vzniká takzvaný spánkový dlh. Postupom času sa zameškané hodiny sčítavajú a môžu viesť až k chronickej únave, zhoršenej koncentrácii, ale aj k obezite či srdcovým chorobám.
Ako pripomína portál Healthline, spánkový deficit je rozdiel medzi tým, koľko spánku vaše telo skutočne potrebuje a koľko mu doprajete. Zmazať niekoľkotýždňové manko jedným celodenným ležaním v posteli je však nemožné. Dlh sa musí splácať postupne a pomaly.
Otázkou zostáva, či nám predĺžený víkendový oddych dokáže skutočne pomôcť. Podľa BBC má spánok jasné výhody, no treba s ním zaobchádzať opatrne. Už dve hodiny spánku navyše dokážu pomôcť zvrátiť škody spôsobené predchádzajúcim nedostatkom odpočinku.
Prečítajte si tiež:
Zachránené životy aj lepšie výsledky krvi
Dôkazy z laboratórnych štúdií potvrdzujú, že takzvaný regeneračný spánok dokáže stabilizovať ľudskú fyziológiu. Pri pokusoch s ľuďmi, ktorí spali iba dve hodiny za noc, sa výrazne zvýšil počet bielych krviniek. To naznačovalo silnú stresovú reakciu organizmu.
Po následnom 10-hodinovom spánku sa ich hodnoty takmer úplne vrátili do normálu. Podobne sa ukázalo, že dobiehanie spánku dokáže obnoviť kognitívne funkcie či zlepšiť inzulínovú reakciu.
Ešte zaujímavejšie výsledky priniesol výskum v reálnom prostredí. Švédska štúdia, ktorá počas 13 rokov sledovala viac ako 40-tisíc dospelých, zistila, že ľudia do 65 rokov, ktorí spávajú len päť hodín denne, mali o 65 percent vyššie riziko úmrtnosti. Ak však títo ľudia cez víkend spánkový dlh dobehli, ich riziko predčasnej úmrtnosti kleslo na úroveň tých, ktorí spali dostatočne počas celého týždňa.
Ďalšie štúdie potvrdzujú, že každá hodina dobiehania spánku znižuje riziko vysokého krvného tlaku, demencie či metaboliského syndrómu.
Prečítajte si tiež:
Pozor na sociálny posun
Napriek pozitívam odborníci zdvíhajú varovný prst pred nadmerným vyspávaním. Spánok regulujú dva systémy. Homeostat, čo je pocit únavy, ktorý narastá s bdelosťou a cirkadiánny rytmus. To znamená vnútorné biologické hodiny riadené svetlom.
Ak v nedeľu spíte príliš dlho, znížite svoj spánkový tlak a večer nebudete môcť zaspať. V pondelok ráno tak po zazvonení budíka začínate celý kolobeh únavy odznova.
„Je to ako keby sme každý týždeň menili časové pásma,“ vysvetľuje Melynda Casementová, psychologička spánku a riaditeľka Laboratória spánku Oregonskej univerzity.
Experti sa zhodujú, že ideálna „bezpečná zóna“ na dobiehanie spánku predstavuje maximálne jednu až dve hodiny navyše. Pri posune režimu sa odporúča postupovať po 15-minútových krokoch a pomôcť im môžu aj krátke 20 až 30-minútové zdriemnutia popoludní.
Naopak, ľudia trpiaci nespavosťou by sa predlžovaniu času v posteli mali úplne vyhýbať.
Je biely šum prospešný pre naše zdravie a kvalitný spánok? Rozprávali sme sa s odborníkom:

Páči sa vám tento obsah?
Pridajte si tnlive.sk ako preferovaný zdroj na Google, aby ste videli viac obsahu ako tento.
Pridať preferovaný zdroj









