Vedci pomenovali 17 najväčších hrozieb: Iba dve majú potenciál do konca storočia úplne vyhladiť ľudstvo

Existenciálne hrozby sú závažné problémy, ktoré môžu mať vážne dôsledky na ľudský blahobyt a civilizáciu. Zatiaľ čo uplynulé roky dominovala rebríčkom globálnych hrozieb najmä klimatická zmena, dnešné priority expertov sa dramaticky posunuli. Najväčší strach už nenápadne nahrádzajú hrozba jadrového konfliktu medzi svetovými mocnosťami a zneužitie umelej inteligencie, píše portál IFL Science.

S takýmto záverom prišla správa komisie odborníkov z prestížneho lekárskeho časopisu The Lancet, ktorá identifikovala celkovo 17 hlavných hrozieb pre ľudské zdravie a prežitie do konca storočia. 

Výskumníci porovnávali scenáre pomocou ukazovateľa DALY. Ten vyjadruje roky zdravého života stratené v dôsledku ochorení, zdravotného postihnutia alebo predčasných úmrtí. Za závažné katastrofické hrozby považovali riziká schopné spôsobiť viac než miliardu takto stratených rokov.

Na zozname sa okrem jadrového konfliktu, zneužitia AI a klimatickej zmeny nachádzajú aj znečistenie ovzdušia, odolnosť mikroorganizmov voči liekom a detská podvýživa. Vedci sledovali aj následky bežných vojenských konfliktov, pandémií, fajčenia, nadmernej konzumácie alkoholu, vysokého krvného tlaku a obezity.

Medzi hodnotené riziká patria tiež zhoršené duševné zdravie, príjmová nerovnosť, nízka úroveň vzdelania, nezdravé starnutie a pokles medzinárodnej rozvojovej pomoci v zdravotníctve. Správa zároveň dodáva, že voči týmto rizikám existujú reálne a uskutočniteľné kroky, ktorými im možno predchádzať.

„Kľúčové je, že všetkých 17 hrozieb je prepojených, preto ich musíme riešiť spoločne, nie izolovane,“ uviedol vo vyhlásení spolupredseda komisie profesor Christopher J. L. Murray, riaditeľ Inštitútu pre zdravotné metriky a hodnotenie na University of Washington.

Jadrový konflikt

Iba dve z posudzovaných hrozieb majú podľa vedcov potenciál ohroziť samotné prežitie ľudstva. Odborníci na jadrové zbrane už predtým varovali, že verejnosť už nemá z tejto hrozby dostatočný strach. Pre generácie, ktoré prežili život v neustálom tieni studenej vojny, by pritom takýto prístup bol nepredstaviteľný. 

Hrozba šírenia jadrových zbraní v súčasnosti (2026) zažíva jedno z najnebezpečnejších období od konca studenej vojny, poháňané kolapsom kľúčových odzbrojovacích dohôd a rastúcim geopolitickým napätím.

Odborníci upozorňujú, že hrozba sa neprejavuje len vznikom nových otvorených jadrových mocností, ale aj tzv. jadrovou latenciou – keď si štáty (napríklad Irán so zásobami obohateného uránu či Južná Kórea a Saudská Arábia uvažujúce o vlastných technológiách) budujú kapacity umožňujúce rýchly prechod k výrobe zbraní.

Umelá inteligencia

Umelá inteligencia naopak pôsobí ako rýdzo moderný problém. Dosah širšieho prijatia tejto technológie na ľudskú myseľ a spoločnosť ako celok zostáva otvorenou a búrlivo diskutovanou otázkou. 

Za hrozbu v súvislosti s AI sa skôr ako vzbura robotov najčastejšie označuje jej využitie pri výrobe biologických zbraní. Na jednej strane zásadne urýchľuje lekársky výskum a obranu proti chorobám, na druhej strane však dramaticky znižuje technické bariéry pre zneužitie a tvorbu nebezpečných patogénov.

Pokročilé AI modely dokážu navrhnúť úplne nové alebo modifikované vírusy a baktérie, ktoré môžu byť nákazlivejšie, smrteľnejšie alebo odolné voči existujúcim liekom a vakcínam.

Nebezpečná kombinácia hrozieb

Keď sa pozrieme na dnešný svet, mohlo by sa zdať logické predpokladať, že najväčšie hrozby pre ľudstvo v tomto storočí budú pravdepodobne pochádzať z jednej globálnej udalosti ako je pandémia, ničivá vojna alebo environmentálna katastrofa. Podľa odborníkov to však nie je také jednoduché.

Najväčšie hrozby pre ľudské zdravie v priebehu nasledujúcich 75 rokov mohli vyplynúť z nebezpečnej kombinácie technologického pokroku, geopolitického napätia, klimatických zmien, prehlbujúcej sa nerovnosti a chorôb, ktorým sa dá predchádzať – skrátka zo všetkých rizík, ktoré sa navzájom posilňujú a robia spoločnosť čoraz zraniteľnejšou.

„Nedávne globálne udalosti nám ukazujú, ako rýchlo môže stabilita ustúpiť kríze a aké nákladné je reagovať až po tom, čo katastrofa zasiahne. A globálne hrozby pre zdravie môžu zosilniť existujúce nerovnosti, pričom najväčšia záťaž dopadne na najzraniteľnejšie komunity. Takáto budúcnosť však nie je nevyhnutná,“ uviedla spolupredsedníčka komisie lekárka Natalia Kanemová, ktorá pôsobila ako výkonná riaditeľka Populačného fondu OSN.

Vlády a komunity by podľa nej mali konať rozhodne už od dnešného dňa, aby chránili zdravie a vybudovali bezpečnejšiu budúcnosť pre ďalšie generácie.