Celkovo v prieskume prevládal skôr pesimizmus, keďže až 63 % opýtaných predpovedá, že kvalita života v roku 2036 bude nižšia ako v súčasnosti.
Budúcnosť ľudstva nevyzerá ružovo. Väčšina svetových analytikov predpokladá, že o desaťročie na tom budeme horšie ako dnes. Vyplýva to z rozsiahleho prieskumu vplyvného amerického think-tanku Atlantická rada (Atlantic Council), ktorý oslovil 450 popredných expertov z celého sveta.
Zatiaľ čo uplynulé roky dominovala rebríčkom globálnych hrozieb najmä zmena klímy, dnešné priority expertov sa dramaticky posunuli. Najväčší strach už nenápadne nahrádza hrozba priameho vojenského stretu medzi svetovými mocnosťami.
Pri prieskume budúcich rizík označilo klimatickú krízu za hlavné ohrozenie prosperity v najbližšej dekáde iba 17 % opýtaných, zatiaľ čo takmer tretina (30 %) vidí najväčšie nebezpečenstvo v konflikte medzi globálnymi mocnosťami. Možnosť vypuknutia novej svetovej vojny v tomto období síce väčšina (58,8 %) odmieta, no znepokojivých 41,2 % respondentov sa domnieva, že tretí globálny konflikt reálne hrozí.
Ako najpravdepodobnejšie miesto začiatku vojny označila necelá polovica (43 %) Taiwan, 25 % tipuje východnú Európu a len 13 % predpokladá, sa tak stane na Blízkom východe. Tieto výsledky však môžu byť skreslené tým, že takmer polovicu účastníkov zo 72 krajín tvorili obyvatelia USA. Zber dát navyše prebehol ešte pred začiatkom vojenského konfliktu, v ktorom sa USA a Izrael postavili proti Iránu a jeho spojencom.
Väčšina účastníkov prieskumu vidí negatívne aj budúcnosť nukleárneho arzenálu. Až 85 percent z nich predpokladá, že v najbližšej dekáde sa rozrastie zoznam štátov, ktoré týmito zbraňami disponujú.
Pozitívnou správou však je, že 78 percent opýtaných neočakáva ich reálne nasadenie v boji do roku 2036. Podľa niekdajšej expertky na jadrovú politiku z Knižnice Kongresu USA Amy F. Woolfovej pramení tento strach najmä z expanzívnych cieľov Pekingu a zväčšovania nukleárneho arzenálu v Číne a Severnej Kórei.
Woolfová zároveň upozorňuje, že dôvodom môže byť klesajúca dôvera v silu amerického jadrového štítu a ochotu USA chrániť svojich partnerov. V dôsledku toho sa v Európe občas otvárajú debaty o tom, že by si západní spojenci mali vybudovať vlastný, nezávislý systém jadrovej obrany.
Analytici predpovedajú, že Severoatlantická aliancia (NATO) zostane zachovaná aj o desať rokov, no nezaobíde sa bez zásadných štrukturálnych reforiem. Čo sa týka vojny na Ukrajine, nadpolovičná väčšina (52 %) predpokladá, že v roku 2036 bude tento konflikt stále prítomný, avšak v podobe takzvanej zmrazenej vojny.
Svetoví geostratégovia a prognostici prejavili viac nádeje v oblasti technológií. Viac ako polovica z nich (56 %) verí, že umelá inteligencia prinesie v najbližšom desaťročí prevažne úžitok a pozitívne zmeny.
Napriek tomu veľká časť expertov (73 %) dôrazne varuje pred nasadením autonómnych bojových systémov, ktoré by mohli rozhodovať o živote a smrti bez priamej kontroly človeka. Celkovo však v prieskume prevládal skôr pesimizmus, keďže až 63 % opýtaných predpovedá, že kvalita života v roku 2036 bude nižšia ako v súčasnosti.
Umelá inteligencia mení prácu aj podnikanie. Téme sme sa venovali v reportáži v priloženom videu:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
