Varovný výstrel Moskvy: Putin hovoril o vojne s Európou, smerom k NATO letela raketa schopná niesť jadrové hlavice

Ruský prezident Vladimir Putin opäť vyostril svoju rétoriku voči európskym krajinám. Na záver rusko-afrického summitu hovoril o prípravách Ruska na prípadný vojenský konflikt s Európou. Zároveň varoval, že v takejto vojne by neboli víťazi. Jeho vyjadrenia nasledovali krátko po telefonickom rozhovore s lídrami Fínska a Nórska. V rovnakom období Moskva informovala aj o teste medzikontinentálnej balistickej rakety Bulava.

Putin sa vo svojom prejave venoval napätým vzťahom medzi Moskvou a európskymi krajinami. Reagoval aj na utorkový telefonát s fínskym prezidentom Alexandrom Stubbom a nórskym premiérom Jonasom Gahrom Størem. Ako informovala agentúra Reuters, rozhovor označil za krátky a konštruktívny.

Ruský prezident tvrdí, že jeho krajina sa na možnosť vojny s Európou pripravuje, hoci si takýto scenár neželá. Zároveň odkázal, že ak niektorá strana konflikt vyvolá, mala by byť pripravená na následky.

„Zatiaľ sa im nepodarilo dosiahnuť svoj cieľ a uštedriť Rusku strategickú porážku. Ak by napätie eskalovalo príliš, vo výslednej vojne by neboli žiadni víťazi,“ vyhlásil Putin podľa portálu Independent.

Obavy z eskalácie v Baltskom mori

V súvislosti s možným vyostrením situácie spomenul aj Hormuzský prieliv, ktorý zablokoval Irán. Tento krok viedol k výraznému obmedzeniu obchodu s ropou a mal dôsledky pre svetový trh.

Putin nechce, aby sa podobný scenár zopakoval v Baltskom mori. Konkrétne upozornil na prieliv Kattegat medzi Dánskom a Škandináviou, kde by podľa neho mohlo dôjsť k ďalšej eskalácii napätia. „Nechceme to, ale na každú výzvu odpovieme,“ odkázal ruský prezident.

Telefonická komunikácia fínskych a nórskych predstaviteľov s Putinom vyvolala v Európe aj kritické reakcie. Dánska premiérka Mette Frederiksenová upozornila na potrebu jednotného postupu európskych krajín voči Rusku.

Za rozhovor sa naopak postavil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Podľa neho európski lídri s Moskvou komunikujú, no doteraz to nerobili takým otvoreným spôsobom. „Všetci s Ruskom hovoria, len to zatiaľ neurobili tak otvorene. Teraz je všetko úplne transparentné. Vieme, o čom hovorili. Fínsko a Nórsko ukázali, že sú ochotné otvoriť nový komunikačný kanál, aby Európa mohla získavať informácie nielen prostredníctvom USA, ale aj priamo,“ uviedol Zelenskyj podľa portálu Politico.

Rusko otestovalo raketu s dosahom viac ako osemtisíc kilometrov

Napätú atmosféru sprevádzala aj správa ruského ministerstva obrany o teste medzikontinentálnej balistickej rakety RSM-56 Bulava. Moskva sa pochválila jej odpálením z balistickej ponorky Generalissimo Suvorov, ktorá sa nachádzala v Ochotskom mori v severozápadnej časti Tichého oceánu.

? صاروخ نووي طلع من تحت البحر…مش ناقصة رعب... روسيا أطلقت النهارده صاروخ Bulava الباليستي العابر للقارات من غواصة نووية وهي غاطسة في بحر أوخوتسك بأقصى شرق روسيا... شمال اليابان.... ووصلت رؤوسه للهدف في أقصى شمال روسيا يعني تقريبا عدي رسويا كلها... المخيف إن الغواصة الواحدة من فئة Borei-A بتشيل ١٦ صاروخ Bulava، ومدى الصاروخ حوالي ٨٣٠٠ كم. روسيا بتقول تدريب عادي… ممكن يكون تدريب… وممكن التدريب نفسه يكون هو الرسالة.

— Abdel Hamid Ahmed Hamdy (@ahamdyos) October 28, 2026

Raketa je schopná niesť aj jadrové hlavice a jej deklarovaný dolet presahuje osemtisíc kilometrov. Pri skúške prekonala približne 5 400 kilometrov, kým dopadla na raketový polygón Čiža na polostrove Kanin v Neneckom autonómnom okruhu v Archangeľskej oblasti, uvádza Newsweek.

Miesto dopadu sa nachádza približne 517 kilometrov od nórskeho mesta Vardø a 610 kilometrov od fínskeho Nuorgamu. Test sa pritom uskutočnil krátko po telefonáte Putina s fínskym prezidentom nórskym premiérom. Jeho vyhlásenia o možnom konflikte s Európou tak sprevádzala aj demonštrácia ruských raketových schopností.

Juraj Blanár ponúka Rusom Bratislavu na mierové rokovania. Viac sa dozviete vo videu: