Trump tvrdí, že mier je na dosah. Jeho minister však za zatvorenými dverami varuje Európu, že Donbasom sa to neskončí
Trumpov optimizmus naráža na tvrdú realitu. Zatiaľ čo americký prezident hovorí o mierovej dohode, jeho minister varuje pred skutočnými ambíciami Kremľa.
Od amerického prezidenta Donalda Trumpa už dva roky počúvame, ako sú rokovania o vojne na Ukrajine na dobrej ceste a že sa blíži prelom. Šéf Bieleho domu tvrdí, že podľa neho chce ruský prezident Vladimir Putin uzavrieť mier.
„Myslím si, že sme veľmi blízko k uzavretiu dohody. Predtým som to nehovoril. Teraz to už povedať môžem,“ povedal na konci októbra.
V skutočnosti však Trump namiesto tlaku na agresora – Rusko – tlačí na stranu, ktorej sa tomuto tlaku horšie bráni – Ukrajinu. Šéfka diplomacie Európskej únie Kaja Kallasová uviedla, že Washington na čele s vyjednávačmi Stevom Witkoffom a prezidentovým zaťom Jaredom Kushnerom sa snaží dotlačiť Ukrajinu ku kapitulácii.
Trumpov vlastný minister zahraničných vecí Marco Rubio však zostáva v očakávaniach mieru veľmi opatrný a za zatvorenými dverami má byť dokonca skeptický, informuje Rádio Slobodná Európa.
Prečítajte si tiež:
Neukončí to ruský apetít, tvrdí Rubio
Rubio mal dokonca varovať európskych partnerov na samite G20, ktorý sa konal v Atlante, že Rusko sa neuspokojí len s Donbasom. Kremeľ totiž požaduje, aby sa Ukrajina vzdala aj tých území, ktoré ruská armáda ešte nedobyla a ktorých ovládnutie by trvalo celé roky.
Šéf diplomacie USA mal svojim európskym kolegom povedať, že odovzdanie Donbasu „neukončí ruský apetít“. Rusko by tak mohlo pokračovať vo svojej agresii voči Ukrajine.
Európanom mal tiež povedať, že pochybuje o tom, že Putin sa dostaví na samit do Miami v decembri.
Aj verejne bol opatrný a novinárom na tlačovej konferencii odpovedal, že sa snaží zistiť, či je dohoda medzi Ruskom a Ukrajinou vôbec možná.
„Neviem, či sú na Ukrajine dosiahnuteľné mierové rokovania. To sa snažíme zistiť,“ povedal Rubio.
Uviedol, že Rusi utrpeli veľké straty a každý mesiac je zabitých približne 20-tisíc vojakov.
Prečítajte si tiež:
Rusi stratili viac územia, ako dobyli
To ukazuje na zhodu s ukrajinskými odhadmi, ktoré hovoria o priemerných mesačných stratách približne 40-tisíc vojakov, pričom zahŕňajú zranených aj mŕtvych. V posledných mesiacoch sú však straty väčšie.
Podľa ukrajinského generálneho štábu dosiahli v októbri 54 400 zranených alebo mŕtvych vojakov.
Vysoký počet pritom prichádza v čase, keď Rusi v skutočnosti viac územia strácajú, než dobývajú. Ukazuje to analýza think-tanku Inštitút pre štúdium vojny (ISW). Podľa nej Rusi v októbri dobyli 139,85 kilometra štvorcového, ale stratili 167,14 kilometra štvorcového. To znamená čistú stratu 27,29 kilometra štvorcového.
Ide už o druhý mesiac, v ktorom Rusi zaznamenali čistú územnú stratu. Spôsobené je to aj ukrajinskými lokálnymi protiofenzívami známymi ako operácie Vivaldi či Veles.
Napriek tomu Kremeľ navonok neprejavuje vo svojich vyhláseniach ochotu ustúpiť od svojich maximalistických požiadaviek. Opakuje, že na ukončenie vojny je potrebné odstrániť základné príčiny konfliktu. Týmto termínom označuje rozširovanie NATO, ale aj údajnú nacistickú vládu v Kyjeve.
Podľa expertov tým myslí, že túži získať územia a sféru vplyvu, ktoré v minulosti patrili Sovietskemu zväzu, a na Ukrajine chce dosiahnuť, aby neexistovala ako suverénna krajina, ale aby ju ovládala Moskva prostredníctvom dosadeného človeka.
Masívny kybernetický útok nastal len pár hodín po skončení lokálneho prímeria. Viac sa dozviete vo videu nižšie:
Páči sa vám tento obsah?
Pridajte si tnlive.sk ako preferovaný zdroj na Google, aby ste videli viac obsahu ako tento.
Pridať preferovaný zdroj
