Prichádza masívna Trumpova porážka? Európa dúfa v obrat, ten môže priniesť ešte väčšie vyčíňanie prezidenta
Víťazstvo demokratov by mohlo oslabiť Donalda Trumpa, no jeho reakcia môže byť úplne iná, než v akú Európa dúfa. Dôsledky by pritom mohla pocítiť aj Ukrajina.
Keď Donald Trump v roku 2020 prehral voľby s Joeom Bidenom, v Bruseli strieľalo šampanské. O štyri roky sa však nočná mora Európy vrátila a tentoraz sa vzťahy medzi Spojenými štátmi a starým kontinentom čoraz viac zhoršujú. Od konca druhej svetovej vojny sú na historickom minime.
Trump sa vyhrážal, že Grónsko obsadí vojensky, neustále vykresľuje európskych lídrov ako slabých, urážal francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona a ešte väčší konflikt vypukol medzi ním a jeho niekdajšou podporovateľkou Giorgiou Meloniovou.
Okrem toho uvalil clá na Európsku úniu a spochybnil aj fungovanie Severoatlantickej aliancie (NATO). Nepáčilo sa mu pritom, že Európa sa nenechala zatiahnuť do vojny s Iránom, ktorá spôsobila zvýšenie cien ropy na oboch stranách Atlantiku.
Európanov tiež šokuje Trumpovo správanie voči Ukrajine, ktorú sa podľa šéfky diplomacie EÚ Kaji Kallasovej snaží dotlačiť ku kapitulácii za ruských podmienok.
Mnohí v Európe tak dúfajú, že utorkové voľby (3. novembra) do Kongresu vyhrajú demokrati. Ich šance sú podľa volebných modelov 84 % na získanie kontroly nad Snemovňou reprezentantov a 64 % na ovládnutie Senátu. V súčasnosti obe komory Kongresu ovládajú republikáni, pričom demokratom chýbajú v oboch prípadoch štyri kreslá.
Prečítajte si tiež:
Súboje môžu byť vyrovnané aj v republikánskych baštách
Trump však čelí rekordnej nepopularite a nespokojnosť Američanov vyvolávajú vysoké ceny pohonných hmôt a potravín v dôsledku vojny s Iránom. Tradičné republikánske bašty, ako sú Aljaška či Texas, sa tak stali dejiskom vyrovnaných súbojov, ktoré podľa prieskumov priťahujú pozornosť nejedného pozorovateľa.
V Snemovni reprezentantov je pre demokratov jednoduchšie dosiahnuť potrebný čistý zisk kresiel, keďže sa volí všetkých 435 poslancov. Naopak, v Senáte je len 100 kresiel a každé dva roky sa obmieňa približne tretina z nich. Získanie potrebných mandátov je preto náročnejšie. Navyše, prieskumy v USA už viackrát podcenili silu republikánov, čo ukázali aj súboje Trumpa s Hillary Clintonovou či Kamalou Harrisovou.
Podľa volebných modelov sa tak očakáva, že demokrati získajú aspoň kontrolu nad Snemovňou reprezentantov. V Spojených štátoch je pritom už takmer tradíciou, že strana úradujúceho prezidenta v takzvaných midterms, teda vo voľbách v polovici prezidentského obdobia, stratí časť svojich kresiel.
Ak by demokrati získali aspoň Snemovňu reprezentantov, Európania by sa mohli potešiť, že dolná komora Kongresu sa stane brzdou Trumpovej politiky. Takáto radosť však môže byť predčasná.
Americký prezident má totiž silné postavenie v zahraničnej, obchodnej, ale aj vojenskej politike.
Prečítajte si tiež:
Kongres ho nemá ako donútiť
Kongres síce môže schváliť finančné prostriedky na pomoc Ukrajine a jej spojencom, ako to urobil v minulosti, Trumpova administratíva sa však môže pokúsiť o ich presmerovanie.
Nedávno napríklad presmerovala 52 miliónov dolárov pôvodne určených pre Slovensko, Severné Macedónsko, Tunisko a Irak do spriaznených krajín v Latinskej Amerike. Časť týchto peňazí pritom Kongres schválil ešte v roku 2022 v rámci legislatívy súvisiacej s pomocou Ukrajine. Presun vyvolal protesty demokratických zákonodarcov, ktorí spochybnili jeho zákonnosť.
„V praxi nemôže zákonodarná moc (Kongres) prinútiť výkonnú moc, aby urýchlila dodávky rakiet na Ukrajinu alebo obnovila spojenia Starlink. V konečnom dôsledku má prezident Spojených štátov ako vrchný veliteľ posledné slovo,“ vysvetľuje amerikanistka Françoise Costeová pre L'Express.
Trump má navyše silnú zbraň – prezidentské veto. To sa síce dá prelomiť, no na to je potrebná dvojtretinová väčšina v oboch komorách Kongresu. V Senáte to znamená 67 hlasov, čo sa dnes javí ako mimoriadne náročné. Demokrati by teda potrebovali na svoju stranu získať aj veľké množstvo republikánov.
Prečítajte si tiež:
Trump môže vyčíňať ešte viac
Existuje navyše možnosť, že Trumpove posledné dva roky v úrade budú z hľadiska transatlantických vzťahov ešte horšie než doteraz. Ak sa vojna s Iránom skončí pre USA neúspechom, Trump by sa mohol pokúsiť tento neúspech prekryť iným „víťazstvom“, napríklad ukončením vojny na Ukrajine. Je tak možné, že v snahe zapísať sa do histórie bude v skutočnosti ešte viac tlačiť na Kyjev, aby prijal nevýhodné podmienky.
Hrozí tiež, že demokratická väčšina poskytne Trumpovi výhovorku, na ktorú bude môcť zvaliť svoje neúspechy.
Na druhej strane, ak by demokrati naozaj uspeli, Američania, ale aj ich spojenci by sa mohli domáhať aspoň väčšej transparentnosti. Kongres môže spustiť vyšetrovania postupov Trumpovej administratívy a taktiež iniciovať ústavnú obžalobu (impeachment) Trumpa či jeho ministrov. Prezident by sa tak dostal pod väčší tlak vysvetľovať svoje rozhodnutia, čo by však mohlo viesť aj k tomu, že by sa správal ešte nepredvídateľnejšie.
„Namiesto toho, aby sa cítil obmedzený, bude pravdepodobne obviňovať demokratov z akýchkoľvek domácich a medzinárodných zlyhaní, ku ktorým dôjde v rokoch 2027 a 2028, čo by mohlo posledné dva roky jeho prezidentovania urobiť nestabilnejšími,“ uvádzajú analytičky Célia Belinová a Majda Rugeová z Európskej rady pre zahraničné vzťahy.
Trump však podľa platnej legislatívy nemôže bez súhlasu Kongresu jednostranne vystúpiť zo Severoatlantickej aliancie. Zákon, ktorý obmedzuje možnosť prezidenta rozhodnúť o odchode USA z NATO, presadil v roku 2023 súčasný minister zahraničných vecí Marco Rubio ešte ako senátor.
Trump šokoval dohodou s Putinom. Viac sa dozviete vo videu:
Páči sa vám tento obsah?
Pridajte si tnlive.sk ako preferovaný zdroj na Google, aby ste videli viac obsahu ako tento.
Pridať preferovaný zdroj
