Pestovali niečo, čo kedysi živilo celé dediny. Teraz im to doslova mizne pred očami

Jeho cena dosahuje 4 doláre (približne 3,50 eura) a viac za jeden gram. Šafran pochádza z rastliny „Crocus sativus“, čo je fialový kvet. Ten kvitne dva až štyri týždne v roku. Ako uvádza portál Britannica, známe korenie je len malou časťou rastliny, konkrétne ide o tri karmínové blizny na konci červeného piestika.

Jeho zber má vlastné a striktné pravidlá. Vykonáva sa výhradne ručne pred východom slnka, aby sa zachovala kvalita. Blizny sa následne oddelia a niekoľko hodín sušia.

Kyslosť, špecifická chuť, sladká bylinková vôňa a žltá farba robia zo šafranu vyhľadávané korenie v medzinárodnej kuchyni. Svoje uplatnenie má aj v liečivách, parfumoch či ako farbivo.

Na výrobu jednej unce (28 gramov) šafranu je potrebných približne 4 000 kvetov a na jednu libru (450 gramov) až 75 000 kvetov, čo vysvetľuje jeho vysokú cenu. V Kašmíre sa okolo jesenného zberu od októbra do novembra historicky točil celý život.

„Tento rok ho pribudlo veľmi málo,“ povedal predavač.

Prudký pokles úrody

Podľa údajov indickej vlády klesla produkcia šafranu v Kašmíre a Džammú z 8 ton v rokoch 2010 – 2011 na 2,6 tony v rokoch 2023 – 2024. „Tento rok sme zozbierali takmer 250 g. Minulý rok [2024] sme dosiahli takmer 1,5 kg,“ opísal situáciu pre BBC miestny pestovateľ Mohammad Asif.

Dôvodom sú meniace sa zrážky v auguste a septembri, ktoré sú rozhodujúce pre vývoj podzemnej hľuzy.

„Šafran vyžaduje presné načasovanie vody. Ak neprší presne vtedy, keď cibuľka potrebuje vlahu, kvitnutie sa veľmi rýchlo poškodí,“ vysvetľuje Asif.

„Jesenné obdobia sucha sú dlhšie a častejšie. V posledných rokoch sa zmenili aj snehové zrážky, čo ovplyvňuje dopĺňanie podzemnej vody a vlhkosť pôdy,“ dodala klimatická výskumníčka Rabia Khan.

Zmenšovanie polí a škodcovia

Polia ničí aj výstavba ciest, bytových a komerčných budov. „Každá domácnosť bola závislá od šafranu. Teraz v tom už veľa mladých ľudí nevidí budúcnosť,“ povedal jeden z obyvateľov dediny.

Úrodu ničia aj škodcovia. V noci vykopávajú a požierajú podzemné hľuzy dikobrazy aj potkany. „Prichádzajú v noci a vykopú hľuzy. Niekedy vidíme, že kvety sú preč, ale skutočné škody sú pod nimi,“ dodal Asif.

Irán produkuje približne 90 % svetovej produkcie šafranu. Dovážaný iránsky šafran sa však v Indii často prebaľuje a predáva pod kašmírskymi značkami. „Zákazníci sa pýtajú na kašmírsky šafran, pretože názov ho predáva. Väčšina z nich nedokáže rozoznať rozdiel, keď je zabalený,“ priznal obchodník z trhu.

Vyskytujú sa aj podvody s pridaním svetlice farbiarskej, kurkumy alebo nebezpečných farbív. „Keď sa dovážaný šafran mieša alebo falošne označuje ako kašmírsky, oslabuje to dôveru spotrebiteľov a ovplyvňuje príjmy farmárov,“ varovala vedkyňa Shazia Malik z regulačného orgánu v Džammú a Kašmíre.

Pestovanie v interiéri

Záhradnícky vedec Neyaz Ahmad Dar skúma pestovanie šafranu v uzavretých miestnostiach s regulovanou teplotou, svetlom a vlhkosťou. „Kontrolované pestovanie znižuje riziká súvisiace s klímou. Naším cieľom je chrániť zdravé hľuzy a zlepšiť konzistenciu kvitnutia,“ uviedol vedec.

Hoci laboratórny výskum zatiaľ ukazuje stabilitu kvitnutia, farmári trvajú na tom, že prvoradá je ochrana polí pred výstavbou.

Ako sa starať o záhradu počas letných horúčav? Pozrite si v archívnej reportáži: