V piatok 13. novembra 2026 príde koniec sveta, varovali vedci. Vývoj im dlho nahrával, potom prišiel zvrat

V piatok 13. novembra 2026 mal podľa slávnej vedeckej štúdie nastať na Zemi súdny deň. Ešte v roku 1960 zverejnili vedci v prestížnom časopise Science matematický model, ktorý predpovedal, že nekontrolovateľný nárast ľudskej populácie dovedie našu civilizáciu na pokraj záhuby.

Ak by ľudstvo rástlo rovnakým tempom ako počas predchádzajúcich dvoch tisícročí, populácia by v tento deň dosiahla teoretické nekonečno. Po celé desaťročia sa táto rovnica napĺňala s mrazivou presnosťou, no napokon ju zastavil globálny pokles pôrodnosti a výrazné spomalenie populačného rastu.

Myšlienka, že naša planéta sa môže „preľudniť“, je pritom o niečo staršia. Už na prelome 18. a 19. storočia s ňou ako prvý prišiel anglický reverend a ekonóm Thomas Robert Malthus. Práve po ňom je pomenovaná teória o raste populácie, ktorú poznáme ako malthusiánstvo alebo malthusianizmus.

On aj jeho nasledovníci predpokladali, že počet ľudí môže rásť veľmi rýchlo, no vždy ho obmedzuje množstvo dostupných potravín. Ak by sa populácia rozrastala prirýchlo, spôsobilo by to nedostatok zdrojov a konflikty medzi štátmi.

Populačná explózia

Najväčšia populačná explózia v histórii ľudstva prebehla v druhej polovici 20. storočia, pričom vrchol dosiahla v 60. rokoch (konkrétne okolo rokov 1962 – 1964).

Hoci celkový populačný nárast odštartoval už s priemyselnou revolúciou začiatkom 19. storočia, najprudšie tempo dosiahol práve po druhej svetovej vojne. 

Podľa dát Our World in Data a demografických štatistík dosiahla medzi rokmi 1962 – 1964 ročná miera rastu svetovej populácie svoje absolútne maximum na úrovni približne 2,2 % až 2,3 % ročne.

Kým v roku 1960 žili na Zemi 3 miliardy ľudí, do roku 1999 ich počet stúpol na 6 miliárd. K zdvojnásobeniu svetovej populácie tak došlo za rekordných 39 rokov.

Hoci percentuálne tempo rastu po roku 1964 začalo klesať, kvôli oveľa väčšej celkovej základni obyvateľov pribúdalo najviac ľudí v absolútnych číslach okolo roku 1990.

Podľa údajov Worldometer v tomto období pribudlo na planéte približne 93 miliónov ľudí za jediný rok. Nová miliarda obyvateľov sa v tom čase pridávala každých 12 až 13 rokov.

Štúdia mala byť podnetom na zamyslenie

Na začiatku 60. rokov to skutočne vyzeralo tak, že teória o nekontrolovanom raste populácie sa opiera o fakty. V roku 1960 uverejnil Science, jeden z popredných svetových vedeckých časopisov, článok s jednoznačným názvom: Súdny deň: piatok 13. novembra 2026 nášho letopočtu.

Jeho autori – rakúsko-americký profesor a odborník na kybernetiku Heinz von Foerster a jeho dvaja študenti Patricia M. Moraová a Lawrence W. Amiot – predpovedali, že k tomuto dátumu sa ľudská populácia priblíži k nekonečnu a v podstate sa sama vyhubí.

„Naši pravnuci a pravnučky nebudú hladovať. Zomrú v tlačenici,“ tvrdili.

Kontroverzný článok okamžite vyvolal pobúrené reakcie. Keď však vedci overili matematický model, na ktorom bola práca založená, ukázalo sa, že všetky čísla sedeli.

„Bizarnosť tohto tvrdenia priniesla článku širokú pozornosť verejnosti. Ešte prekvapujúcejšie však bolo, že sa mu dostalo aj dôkladnej a trvalej vedeckej pozornosti – pretože sa zdalo, že jeho základný výskum aj matematické výpočty sú spoľahlivé,“ uviedol profesor histórie Alan MacEachern z Western University v článku uverejnenom na stránkach The Conversation.

V uvedenom výskume autori pracovali s 24 odhadmi vývoja ľudskej populácie za posledné dve tisícročia, čím chceli poukázať na fakt, že počet obyvateľov Zeme v realite nepretržite rástol rýchlejšie, než sa predpokladalo.

Pri premietnutí týchto rastových trendov do budúcnosti dospeli k záveru, že v priebehu roka 2026 by populácia teoreticky smerovala k nekonečnu. Vzhľadom na to, že naša planéta nemá neobmedzenú kapacitu, stanovili práve 13. november ako hraničný dátum, kedy by ľudstvo muselo nevyhnutne zaniknúť.

Napriek tomu zostávali vedci optimistickí a samotnej apokalypse neverili. Tento výpočet pre nich predstavoval skôr podnet na hlbšie zamyslenie. Usúdili totiž, že práve tie ľudské schopnosti, ktoré tento prudký nárast umožnili – teda vzájomná spolupráca a logické riešenie problémov –, dokážu v konečnom dôsledku hroziacej katastrofe úspešne predísť.

Bod zlomu prišiel v roku 1993

Počas nasledujúcich troch desaťročí sa zdalo, že ich scenáre vychádzajú do bodky – svet skutočne kráčal v ústrety predpovedanej budúcnosti. Zlom nastal až v roku 1993.

Práve vtedy začal populačný rast strácať dych, a to nečakane rýchlym tempom. Počet obyvateľov Zeme zrazu začal zaostávať za pôvodnými odhadmi. Za týmto obratom nestála jediná udalosť, ale súhra viacerých faktorov. Odborníci sa najčastejšie zhodujú na pätici kľúčových príčin:

Plánované rodičovstvo: Rodiny začali k počtu detí pristupovať oveľa rozvážnejšie a vedomé plánovanie postupne nahradilo náhodu.

Vzdelávanie a kariéra žien: Čoraz viac žien sa rozhodlo pre štúdium a profesionálny rast, čo prirodzene posunulo materstvo do neskoršieho veku.

Dostupnejšia antikoncepcia: S novou spoločenskou rolou žien prišla aj lepšia dostupnosť modernej ochrany. Páry tak získali skutočnú kontrolu nad tým, kedy a koľko potomkov privedú na svet.

Rýchla urbanizácia: Sťahovanie do miest zmenilo rodinnú ekonomiku – výchova dieťaťa v mestskom prostredí je finančne oveľa náročnejšia než život na vidieku.

Pokles detskej úmrtnosti: Vďaka lepšej zdravotnej starostlivosti už rodičia nemuseli mať veľký počet detí len preto, aby mali istotu, že sa aspoň niektoré z nich dožijú dospelosti.

Upozornili svet na vážnu vec absurdným spôsobom

Dnes je celosvetová pôrodnosť v porovnaní s rokom 1960 menej ako polovičná. Foersterova „rovnica súdneho dňa“ však naďalej zostáva svedectvom svojej doby a dôležitým príspevkom hneď v niekoľkých odboroch – od demografie až po genetiku, ekonómiu či ekológiu.

Článok Foerstera a jeho spoluautorov upútal pozornosť, pretože išlo o vedecký text s mimoriadnym názvom a záverom. Svoj význam si však zachoval aj preto, že bol pevne zakotvený vo výskume a argumentácii.

„Tento príbeh v sebe nesie ponaučenie o tom, ako prezentujeme svoje presvedčenie svetu. Ak si vypožičiame klasický jazyk divadelného umenia, účinná ilúzia sa opiera o tri časti: prípravu, mimoriadny zvrat a záverečné odhalenie, ktoré situáciu vráti do normálu. Upozorniť svet na vážnu vec absurdným spôsobom – to je dobrý trik,“ uzatvára MacEachern.

Trendom sú malé rodiny a Európa vymiera. Téme sme sa venovali v archívnej reportáži v priloženom videu: