Ruská armáda už viac než rok podniká vzdušné útoky na ukrajinské mestá a dediny, pričom pravidelne sa terčom, či už omylom, alebo zámerne, stávajú aj civilné objekty ako nemocnice či bytovky.
Vojnových zločinov sa dopúšťajú aj pozemné sily – popravy civilistov aj vojnových zajatcov sú takmer na dennom poriadku, píše portál britského denníka The Guardian.
Ukrajinská prokuratúra nečakala na koniec vojny. Aktívne zbiera dôkazy o zverstvách v podstate už od začiatku invázie.
Kyjev registruje stovky prípadov vojnových zločinov a označil viac ako 600 Rusov – mnohých z nich vysokopostavených politických a vojenských predstaviteľov – za podozrivých.
Od tých najvyššie postavených – vrátane ministra obrany Sergeja Šojgua, až po menej známych dôstojníkov, ako je napríklad istý plukovník, o ktorom sa predpokladá, že je zodpovedný za niektoré z najbrutálnejších leteckých útokov na Ukrajinu.
Ukrajinská prokuratúra pri dokumentácii vojnových zločinov často čerpá z výpovedí či už zajatých ruských vojakov, dezertérov, ale aj voľne dostupných informácií na sociálnych sieťach a portáloch ruských úradov.
The 4-metre-wide board detailing the entire Russian military chain of command in Ukraine https://t.co/sUmQPsI01H
— The Guardian (@guardian) March 14, 2023
Pre lepšiu prehľadnosť vznikla na prokuratúre v Charkove štyri metre dlhá a pol druha metra vysoká tabuľa, ktorá obsahuje detailný diagram reťazca velenia ruskej armády na Ukrajine.
Sú na nej mená a fotografie všetkých predstaviteľov ruských síl, ktorí sú podozriví z účasti na vojnových zločinoch. Nechýba na nich ani mozog celej „špeciálnej operácie“ prezident Vladimir Putin v nacistickej uniforme.
Important piece by the @guardian on the Russian commanders responsible for some of the horrible events during Russia's full scale invasion of Ukraine. The report also shows a 4-metre map of Russian military chain of command used by prosecutors. https://t.co/XSJ2HTTz84 pic.twitter.com/NuxJT9ffe9
— Benjamin Strick (@BenDoBrown) March 14, 2023
Fotografovi Guardianu tabuľu prezentoval prokurátor Charkovskej oblasti Oleksandr Filčakov.
Na tabuli nechýba ruský generálplukovník Michail Mizincev, prezývaný Mäsiar z Mariupola - mesta, v ktorom počas ruskej okupácie zahynulo podľa Kyjeva najmenej 22-tisíc ľudí.
Prečítajte si tiež:
Generálplukovníkovi Alexandrovi Žuravlovovi pripisujú Ukrajinci zodpovednosť za útoky v Charkovskej oblasti, pri ktorých bola použitá kazetová munícia (je zakázaná vo väčšine krajín sveta, Rusko dohovor nepodpísalo).
Medzi najznámejšie vojnové zločiny spáchané Ruskom patrí aj útok z konca júna 2022, pri ktorom bolo zasiahnuté nákupné centrum v ukrajinskom Kremenčuku.
Prečítajte si tiež:
Rozkaz mal vydať plukovník Oleg Timošin, ktorý velil jednotkám ruskej Kalužnej oblasti, odkiaľ vzlietlo útočiace lietadlo. Incident si vyžiadal 44 obetí z radov civilistov.
V apríli 2022 obleteli svet zábery masových hrobov v meste Buča v Kyjevskej oblasti. Celkovo sa našlo takmer 500 tiel. Mnohé z týchto obetí má na svedomí motorizovaná brigáda, ktorej velil Azatbek Omurbekov.
Ukrajinci mu dali prezývku „Mäsiar z Buče“. Jeho podriadení okrem popráv čelia obvineniam, že civilistov pred smrťou mučili a znásilňovali.
Medzinárodný trestný súd (ICC) so sídlom v holandskom Haagu mieni otvoriť dva prípady vojnových zločinov počas invázie Ruska na Ukrajinu a bude žiadať zatykače na niekoľkých ľudí. V pondelok o tom informoval denník The New York Times (NYT).
Ide o prvé vznesené medzinárodné obvinenia po niekoľkých mesiacoch práce špeciálnych vyšetrovacích tímov, uviedol NYT. V obvineniach sa uvádza, že
Rusko zámerne cielilo útoky na civilnú infraštruktúru a unášalo ukrajinské deti aj tínedžerov do ruských prevýchovných táborov. NYT sa odvolal na zdroje, ktoré nemajú poverenie rozprávať na verejnosti.
Prečítajte si tiež:
Hlavný prokurátor ICC Karim Khan musí obvinenia predložiť senátu pre prípravné konanie, ktorý rozhodne o formálnych dôvodoch pre vydanie zatykačov alebo či treba viac dôkazov. Koho plánuje ICC obviniť, nie je jasné.
Na žiadosť NYT o potvrdenie informácií o zatykačoch úrad prokurátora reagoval: "Nediskutujeme verejne o detailoch súvisiacich s prebiehajúcimi vyšetrovaniami."
Niektorí diplomati a odborníci uviedli, že obvinený môže byť aj ruský prezident Vladimir Putin, lebo súd neuznáva imunitu hláv štátov v prípadoch vojnových zločinov, zločinov proti ľudskosti či genocídy.
Pravdepodobnosť súdneho procesu je malá, pretože ICC nemôže pojednávať prípady v neprítomnosti, a je tiež nepravdepodobné, že Rusko vydá na proces svojich vlastných predstaviteľov.
V priloženom videu si môžete pozrieť archívny príspevok o masakri v Buči:
Práve sa číta
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo