Ľudia si čoraz častejšie volia politikov, ktorí preberajú slovník krajnej pravice. Niektorí to pripisujú neschopnosti ľavice viezť štát, iní radikalizácii mladých ľudí. O tom, prečo tento trend vznikol, sme sa rozprávali s odborníkom na krajnú pravicu.
Rok 2024 sa do histórie zapíše ako najväčší volebný rok v histórii. K urnám sa počas neho dostavili (a ešte dostaví) približne dve miliardy ľudí v 50 krajinách, píše Euronews. Medzi tie najväčšie volebné udalosti z pohľadu Európy patria určite voľby do europarlamentu a americké voľby prezidenta, ktoré nás čakajú 5. novembra.
Prečítajte si tiež:
Obdobie volieb ukázalo istý trend a možnú zmenu v smerovaní verejnej mienky. V Európskom parlamente si síce centristická Európska ľudová strana udržala svoju pozíciu lídra, podľa portálu Atlantic Council sa však zvýšil počet voličov krajnej pravice.
Epicentrom tohto nového trendu sa stalo Francúzsko, v ktorom pravicová strana líderky Marine Le Pennovej získala takmer dvakrát viac hlasov ako Macronovi centristi.
Krajne pravicové strany, ktoré v niektorých prípadoch preberajú až slovník extrémistických strán, si zvolili za tento rok v rôznych typoch volieb napríklad v Rakúsku, Belgicku, Česku, Maďarsku, Macedónsku alebo Japonsku. Krajín, v ktorých sa zvýšili preferencie krajne pravicových strán, je však omnoho viac.
„Za týmto nárastom sa skrýva viacero faktorov, ktoré sú v niektorých prípadoch spoločné a v iných prípadoch sa líšia od krajiny ku krajine. Jedným z týchto dôvodov sú aj zlyhania iných politických strán, a to či už v dôsledku korupcie alebo neschopnosti osloviť niektoré časti voličského spektra,“ vysvetlil odborník na krajnú pravicu Tomáš Nociar.
Prečítajte si tiež:
Začiatkom novembra sa proti sebe v prezidentských voľbách v Spojených štátoch postavia dvaja kandidáti – Kamala Harrisová za demokratov (ľavičiari) a Donald Trump za republikánov, v našom ponímaní konzervatívci.
Trumpove výroky sa napriek tomu viackrát priblížili, ak nie aj rovnali, s tými, za ktoré by sa nemusela hanbiť ani krajná pravica. Rozruch vyvolali najmä jeho prehlásenia na tému imigrantov. V prvej prezidentskej debate medzi ním a Harrisovou uviedol, že v meste v štáte Ohio imigranti z Haiti jedia domáce zvieratá.
Na stretnutí v Madison Square Garden zase vyhlásil, že ak bude prezidentom, zastaví príliv „kriminálnikov“, ktorí „vtrhli“ do Spojených štátov, píše CNN. Harrisovej podporovatelia ho prirovnávajú k Hitlerovi.
Podľa Nociara sa však vyjadrenia oboch kandidátov nedajú označiť za extrémistické.
„Politický extrémizmus je antidemokratickou politickou doktrínou, ktorá sa snaží o nahradenie demokracie autokraciou. Z tohto hľadiska ani jedno z týchto vyjadrení nespĺňa atribúty extrémizmu,“ uviedol.
Harrisovej vyjadrenia sú podľa neho skôr kampaňovým krokom, ktorým sa jej tím snaží o diskvalifikáciu svojho politického oponenta. V prípade Trumpových komentárov ide zase podľa odborníka o prejavy xenofóbie a ultranacionalizmu.
Prečítajte si tiež:
Mnohé médiá či odborníci popularitu krajnej pravice a extrémistov pripisujú radikalizácii mladých ľudí prostredníctvom sociálnych sietí (najmä TikToku).
Na nich si založili pomerne populárne platformy a siete fanúšikov. Využili na to najmä strach z migrácie a vojnu na Ukrajine.
„Sociálne siete predstavujú živnú pôdu pre šírenie polarizujúcich tém, do ktorých patria vyjadrenia proti imigrantom a rôzne nepravdy,“ povedal odborník.
Dodal, že navyše poskytujú politikom možnosť priamo komunikovať s mladšími voličmi a šíriť svoje posolstvá bez verifikácie informácií, kritiky médií či oponentúry.
Prečítajte si tiež:
Navyše, nemecký výskumník Tim Gensheimer, ktorý sa zaoberá prístupmi mladých ku voľbám, pre nemecký portál Handelsblatt zdôraznil, že mladí ľudia majú tendenciu presahovať svojimi názormi až do extrémov a sú veľmi polarizovaní. To znamená, že spolu nevedia nájsť spoločnú reč a volia skôr strany na okrajoch spektra.
„Mladí voliči majú oproti zvyšnej časti voličského spektra tendenciu vo väčšej miere reflektovať sociokultúrne témy súvisiace s politikami identít, okolo ktorých sa v súčasnosti vytvára politická polarizácia a vedú sa takzvané kultúrne vojny prospievajúce k spoločenskej radikalizácii,“ vysvetlil Nociar.
To sa podľa neho v mnohých krajinách prejavuje aj zvýšenou podporou radikálnych politických strán a hnutí zo strany mladých ľudí. Tieto strany sú predovšetkým na pravej strane politického spektra.
Prečítajte si tiež:
Na Slovensku máme také strany, ktoré sa pokojne môžu označiť za extrémistické. Jedna z nich – Kotleba ĽSNS – bola dokonca donedávna v parlamente. Také niečo sa za posledné roky stalo iba v zopár krajinách Európskej únie.
Nociar poznamenal, že okrem toho, že aj na Slovensku na základe volebných výsledkov z minulého a tohto roka stúpa vplyv krajnej pravice, tak navyše aj upadá demokracia. A to sa prejavuje rozkladom inštitúcií, ktoré podporujú jej fungovanie.
„Zároveň ide o špecifickú krajinu, kde je krajná pravica natoľko etablovaná, že posledné tri volebné obdobia bola bez prestávky súčasťou vládnych koalícií,“ dodal.
Prečo sa čoraz viac mladých voličov prikláňa k extrémom? O tom sa rozprávali v Teleráne:
Práve sa číta
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY
