Cesta po Ázii zmenila Petrovi pohľad na bývanie. V údolí Bielych Karpát na hranici Slovenska a Moravy sa preto pustil do netradičného experimentu. Začal stavať domy z prírodných a recyklovaných materiálov, ktoré sú prepojené s okolím a zároveň finančne dostupné.
Myšlienka stavať prírodné domy vznikla počas jeho ciest po Ázii. V Himalájach ho zaujali stavby z blata, dreva a kameňa, ktoré odolávajú náročným podmienkam už celé stáročia.
Po návrate začal študovať históriu tradičného staviteľstva v našich končinách a postupne hľadal spôsoby, ako staré princípy vylepšiť o moderné poznatky a fyzikálne zákonitosti.
Pri výstavbe využíva najmä materiály, ktoré dokáže získať z druhej ruky alebo recykláciou starších stavieb. Používa pálené tehly, hlinu, kameň, drevo či rôzne zvyškové stavebné materiály.
Niektoré prvky nakupuje nové, no kachličky, okná či ďalšie vybavenie sa snaží získavať bezplatne alebo z vyradených stavieb. Takto vznikajú aj originálne kúpeľne či nábytok.
V posledných rokoch sa zameriava najmä na drevostavby. Ich konštrukciu vypĺňajú slamené balíky s hrúbkou približne 45 centimetrov.
Podľa Petra poskytuje takáto vrstva tepelnú izoláciu porovnateľnú s približne 15 centimetrami polystyrénu alebo 25 centimetrami minerálnej vlny.
Jeden z jeho domčekov je čiastočne energeticky sebestačný. Elektrinu vyrábajú solárne panely, energia sa ukladá do batérie a voda priteká samospádom z vyššie položenej nádrže.
Teplú vodu zabezpečujú solárne kolektory alebo výmenník napojený na kachle.
Stavby z hliny a dreva síce využívajú prírodné materiály, no vyžadujú si pravidelnú údržbu. Majitelia musia opravovať drobné praskliny, obnovovať omietky či ošetrovať drevené prvky.
Peter priznáva, že nápadov na nové projekty má stále veľa. Čoraz viac si však uvedomuje, že každá nová stavba si následne vyžaduje starostlivosť, a preto ho láka skôr odovzdávať svoje skúsenosti ďalším záujemcom.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo