Horúčavy dokážu organizmus poriadne potrápiť. Prehriatie pritom nehrozí len na priamom slnku, ale aj pri športe, práci či v rozhorúčenom aute.
Lekár záchrannej zdravotnej služby Kristián Kopáčik vysvetľuje, ako rozoznať úpal od úžehu, kto patrí medzi najohrozenejšie skupiny a ako správne poskytnúť prvú pomoc.
V oboh prípadoch ide o prehriatie organizmu. Rozdiel je v tom, čo ho spôsobilo.
Úžeh vzniká pôsobením priameho slnečného žiarenia. Úpal môže vzniknúť aj vplyvom iných zdrojov tepla, napríklad v saune alebo v rozpálenom aute.
Prvými prejavmi sú zrýchlený tep či potenie, ktoré sú prirodzenou reakciou organizmu na vysoké teploty.
Ak sa však človek začne cítiť malátny, zle sa sústredí alebo má pocit, že „mu to dobre nemyslí“, podľa lekára už nejde o bežnú reakciu a mal by začať konať.
Vyššie riziko hrozí najmä starším ľuďom, pacientom s chronickými ochoreniami, predovšetkým s ochoreniami srdcovo-cievneho systému, malým deťom či ľuďom pripútaným na lôžko.
Spoločným znakom týchto skupín je, že sa často nedokážu pôsobeniu vysokých teplôt dostatočne vyhnúť.
Základom prevencie je podľa lekára dostatočný pitný režim. Keďže organizmus pri potení stráca aj minerály, odporúča piť minerálne vody alebo iónové nápoje.
Dôležité je tiež vyhýbať sa priamemu slnku počas najteplejších hodín dňa, nosiť pokrývku hlavy a fyzicky náročné aktivity presunúť radšej na ráno alebo večer.
Ak sa u človeka objavia príznaky prehriatia, treba ho čo najskôr premiestniť do tieňa alebo do chladnej, ideálne klimatizovanej miestnosti.
Organizmus je potrebné začať ochladzovať. Lekár odporúča vlažnú sprchu alebo prikladanie uteráka namočeného v studenej vode na telo. U dospelých podľa neho studené obklady nepredstavujú problém, pri malých deťoch však odporúča väčšiu opatrnosť.
Ak sa zdravotný stav nezlepšuje alebo je človek výrazne malátny, letargický či zmätený, podľa Kopáčika netreba váhať a privolať záchrannú zdravotnú službu.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
