Kedy sa z túžby zhodiť pár kíl stáva nebezpečná choroba? Prečo si ju okolie často dlho nevšíma a dá sa z nej úplne vyliečiť? O tom bola reč v relácii Špecialisti na zdravie.
Poruchy príjmu potravy nevidno vždy na prvý pohľad. Niekedy sa skrývajú za úsmevom, perfekcionizmom, disciplínou či túžbou byť dosť dobrý.
Anorexia, bulímia, záchvaty prejedania však nie sú iba o jedle. Sú o bolesti, kontrole strachu aj tlaku spoločnosti na dokonalosť.
Hoci nimi trpia aj muži, najčastejšie poruchy príjmu potravy zasiahnu mladé dievčatá a ženy, ktoré roky bojujú samy so sebou v tichosti.
Prečítajte si tiež:
Poruchou príjmu potravy si prešla aj Valentína Sedileková, ktorá dnes pomáha iným ľuďom s týmto problémom a založila projekt Chuť žiť.
Ako hovorí, jej problémy sa začali pomerne skoro.
„Keď som mala osem rokov, boli sme s mamkou nakupovať nohavice v obchode. Mala som pocit, že mám hrozne veľké brucho. Potom si spomínam na ďalšie rôzne momenty, kedy som cítila taký diskomfort, až úzkosť zo svojho tela. Snažila som sa skrývať brucho a veľmi som sa nepáčila samej sebe,“ rozhovorila sa v relácii Špecialisti na zdravie na tnlive.sk.
Svoje pocity opísala ako odpor voči sebe samému.
„Je to pocit, že so sebou neviete vydržať. Je to taká zmes úzkosti, hanby, hnevu,“ tvrdí.
Jedného večera jej rodičia povedali, že majú o ňu strach a navštívia doktorku.
„Už som naozaj bola v stave, kedy som ten sebaobraz nevnímala realisticky... Uvedomila som si, že asi je tu ešte iná cesta, že môžem skúsiť spolupracovať aj s psychiatričkou, aj s rodičmi a skúsim sa začať liečiť,“ uviedla.
Prečítajte si tiež:
Psychiatrička Ivana Fuseková zdôrazňuje, že porucha príjmu potravy sa týka telesnej aj duševnej stránky.
„Nevieme to veľmi oddeliť, to nevie byť jedno bez druhého, sú to spojené nádoby. Nestretávame sa veľmi s tým, že keď vidíme vyhladované telo, že by ten človek nemal spochybňujúce alebo sebanenávistné myšlienky. Keď sme spochybnení sebou, tak to prináša väčšiu kontrolu nad tou stravou, a tým pádom telo viac chradne, pretože dlhú dobu dostáva málo,“ vysvetľuje.
Zároveň ocenila prístup Valentíniných rodičov. Pre dieťa a mladého človeka je podľa nej dôležité, aby vedel, že v tom nie je sám.
„Veľmi vie pomôcť byť súčasťou nejakej skupiny ľudí, ktorí to majú podobne,“ doplnila.
Celú reláciu si môžete pozrieť vo videu hore.
Práve sa číta
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY
