Konečne rebríček, v ktorom je Slovensko na prvom mieste v EÚ. Paradoxne sa týka platov

Slovensko má najnižšiu príjmovú nerovnosť spomedzi všetkých krajín Európskej únie. Vyplýva to z údajov, ktoré zverejnil Eurostat. Na opačnom konci rebríčka sa umiestnilo Bulharskom, kde sú rozdiely v príjmoch najvýraznejšie.

Príjmová nerovnosť je prirodzeným dôsledkom rozdielov v individuálnom a ekonomickom výkone jednotlivcov. Poznatky o rozdieloch v odmeňovaní pomáhajú lepšie pochopiť rozsah a povahu ekonomických a sociálnych nerovností medzi jednotlivcami a skupinami.

Najbežnejším medzinárodne používaným meradlom týchto nerovností je Giniho koeficient. Tento ukazovateľ je pomenovaný po talianskom štatistikovi a kvantifikuje rozdiely v príjmoch alebo v bohatstve, pričom je zostavený tak, že sa vyjadruje ako percentuálna hodnota od 0 do 100.

Nulový Giniho koeficient predstavuje dokonalú príjmovú rovnosť, naopak Giniho koeficient na úrovni 100 predstavuje absolútnu príjmovú nerovnosť.

Podľa údajov Eurostatu dosiahol Giniho koeficient na Slovensku hodnotu 23,0, zatiaľ čo priemer EÚ predstavoval 29,2. Údaje zverejnené 23. októbra zároveň ukazujú, že príjmová nerovnosť v celej Únii oproti predchádzajúcemu roku (29,4) mierne klesla.

Spomedzi štátov susediacich so Slovenskom na tom boli v roku 2025 najlepšie Česko (24,0) a Poľsko (24,9).

Pozitívne štatistiky, v ktorých Slovensko v rámci EÚ vyniká

Slovensko dosahuje popredné a v niektorých prípadoch absolútne prvé miesto v Európskej únii v niekoľkých dôležitých sociálno-ekonomických a priemyselných ukazovateľoch.

Medzi najvýznamnejšie pozitívne štatistiky okrem najnižšej príjmovej nerovnosti v EÚ patria:

Svetový líder v produkcii automobilov na obyvateľa

Slovensko je celosvetovo a v rámci EÚ na prvom mieste v počte vyrobených automobilov na 1 000 obyvateľov. Dlhodobo sa táto hodnota pohybuje na úrovni okolo 180 až 190 vozidiel na 1 000 obyvateľov, čo z krajiny robí automobilovú veľmoc.

Mimoriadne nízky podiel predčasne ukončenej školskej dochádzky

V oblasti vzdelávania patrí Slovensko na popredné priečky v schopnosti udržať mladých ľudí v procese vzdelávania. Máme jeden z najnižších podielov mladých ľudí, ktorí predčasne opustia školu bez získania stredoškolského vzdelania. Priemer EÚ výrazne prevyšujeme v percente populácie, ktorá úspešne dokončí minimálne úplné stredné odborné alebo všeobecné vzdelanie.

Špičková zamestnanosť vysokoškolákov v regióne hlavného mesta

Podľa regionálnych porovnaní Eurostatu sa Bratislavský kraj zaradil medzi absolútnu špičku EÚ v zamestnanosti ľudí s vysokoškolským vzdelaním. V regióne pracuje až 93,3 % vysokoškolsky vzdelaných ľudí vo veku 25 až 64 rokov, čo je úroveň, ktorú dosahuje len niekoľko málo vybraných metropolitných regiónov v celej Európe.

Bratislavský kraj má najnižší podiel ľudí ohrozených chudobou v EÚ

Z údajov Eurostatu vyplýva, že v Európskej únii bolo v roku 2025 ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením 92,7 milióna ľudí, čo predstavuje viac ako pätinu jej obyvateľov.

Najnižší podiel spomedzi regiónov EÚ zaznamenal Bratislavský kraj, kde bolo ohrozených iba 2,9 % obyvateľov. 

Platy nedržia krok so zdražovaním. Téme sme sa venovali v reportáži v priloženom videu: