Podpis na úrade, obrad na dovolenke aj americké zvyky. Ako sa zmenili svadby na Slovensku

Inšpiráciu hľadajú na sociálnych sieťach, čepčenie si objednajú od folklórnej skupiny a za svadbou niekedy vycestujú do talianskej vily. Svadobný deň si dnes mnohé páry skladajú podľa seba.

„Za takmer 20 rokov sa zmenilo veľmi veľa. Na začiatku bolo svadobné plánovanie na Slovensku pomerne novou službou,“ povedala wedding planner a celebrantka Tatiana Klopčeková.

Svadby sa však menili vždy. Etnologička Zuzana Beňušková z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV, autorka knihy Už sa chystá svadba istá, upozornila, že jedna nemenná slovenská svadba nikdy neexistovala.

„Na Slovensku sú svadby, nie model jednej svadby,“ uviedla. Líšili sa regióny, mesto a dedina, ba často aj susedné obce.

Veľká svadba, ktorá trvala niekoľko dní

Tradičná svadba v roľníckom prostredí trvala v prvej polovici 20. storočia tri dni až týždeň, zvyčajne do piatich dní.

Svadba navyše nebola len vecou rodiny. „Lokálne spoločenstvo správanie mladého páru do svadby intenzívne pozorovalo, keďže o chystanej udalosti vedela celá dedina,“ napísala Beňušková.

V 50. rokoch sa však svadby na vidieku skrátili, pretože ľudia chodili do práce v priemysle a družstvách. V kultúrnych domoch sa dali robiť svadby pre 150 aj viac hostí a neskôr sa oslavy presúvali do reštaurácií a hotelov, často mimo obce.

Svadba sa stala biznisom

„Súčasná svadba sa vyznačuje skrátením trvania na jeden deň, zjednodušením a unifikáciou priebehu, znížením normatívnosti a väčšou slobodou v prijímaní rôznych inovácií,“ napísala Beňušková. Hlavnú úlohu podľa nej prevzali hostina a zábava, výzdoba a fotografie.

Po roku 1990 do svadieb vstúpili profesionálne služby a móda zo zahraničia. Kúpiť sa dá takmer všetko, od rozlúčky so slobodou cez čepce až po starejšieho či dizajn celej svadby.

„Všetky svadobné rekvizity a služby sa v súčasnosti stali komoditou. Svadba sa stala biznisom,“ konštatovala etnologička.

Niektoré zvyky ponúka priamo personál hotela alebo DJ. Podľa Beňuškovej sa s mladými radia, či chcú prípitok, rozbíjanie taniera, prenášanie cez prah alebo krájanie torty. Vrátili sa aj družičky v rovnakých šatách, ktoré v 80. a 90. rokoch zo svadieb zmizli, a nacvičený tanec mladomanželov.

Tradície, ktoré vôbec nie sú naše či staré

Z Ameriky sa prebralo napríklad „niečo nové, niečo staré, niečo modré a niečo požičané“ či sťahovanie podväzku zubami. Svadobčania podľa etnologičky slovenské a americké zvyky veľmi nerozlišujú a niektoré nevesty ich považujú za tradičné slovenské.

Mladší, než by sa mohlo zdať, je aj únos nevesty počas svadby. Ženích ju musí nájsť a únoscov vyplatiť, napríklad pálenkou alebo zaplatením ich útraty v bare. Podľa Beňuškovej sa tento zvyk objavil a rozšíril až koncom 20. storočia.

Novú podobu dostali aj rozlúčky so slobodou. V mestách sú často bujaré, pomáhajú s nimi agentúry a Bratislava sa stala cieľom mládeneckých rozlúčok mužov zo zahraničia, najmä Britov.

Čepčenie na objednávku

Čepčenie pôvodne nebolo polnočným programom. Podľa Beňuškovej nasledovalo až ráno po svadobnej noci, keďže potvrdzovalo, že sa z nevesty stala vydatá žena. Na polnoc sa presunulo v 20. storočí, keď sa svadby skrátili, a s ústupom krojov v 70. a 80. rokoch takmer zaniklo.

Dnes je však späť. Čepčiť chodia na objednávku skupiny žien so skúsenosťami z folklórnych súborov.

„Na rozdiel od minulosti sa dnes čepčenie chápe ako ozvláštňujúci prvok svadby, má silný emotívny efekt a symbolizuje prihlásenie sa k ľudovým tradíciám Slovenska,“ vysvetlila Beňušková. V meste pritom často nezáleží na tom, z ktorého regiónu kroj či zvyk pochádza.

„Tradície rozhodne nevymierajú. Stále je dosť svadieb, na ktorých nesmie chýbať starejší, ľudová hudba, tradičné zvyky a polnočné čepčenie,“ povedala Klopčeková.

Iné páry si podľa nej zase nechajú prvý tanec či krájanie torty, no hry a čepčenie vynechajú. „Nie každý potrebuje mikrofón, súťaž, ani organizovanú zábavu, aby sa cítil súčasťou oslavy,“ podotkla.

„Tradície majú najväčší význam vtedy, keď pár vie, prečo ich chce zachovať. Nie preto, že sa to tak robilo a patrí, ale preto, že to má preňho osobnú alebo rodinnú hodnotu,“ dodala.

Svadba ako dovolenka

Klopčeková počas svojej kariéry pripravila svadby vo dvojici aj viacdňové oslavy s uvítacou večerou a rozlúčkovým brunchom. Osobitnou kategóriou sú podľa nej svadby za hranicami.

„Tam sa samotný sobáš často stáva súčasťou cestovateľského zážitku. Pár môže stráviť niekoľko dní s rodinou v talianskej vile, pri jazere alebo na pláži na Cypre a svadobný deň je vyvrcholením spoločného pobytu,“ opísala.

Prvou otázkou je, či je pre snúbencov najdôležitejší práve podpis. Pri právnom sobáši v zahraničí treba vopred overiť podmienky krajiny, dokumenty, termíny aj vybavovanie po návrate.

Symbolický obrad je pritom v zahraničí štandardom a celý proces zjednoduší, pretože úradná administratíva odpadá.

Treba tiež zvážiť, či hostia za hranice pocestujú, a mať spoľahlivé miestne zázemie. Svadba na diaľku sa podľa nej nedá postaviť len na pekných fotografiách a výmene e-mailov.

Podpis na úrade, sľub pred rodinou

Niektoré páry si sobáš rozdelia. Na úrade s dvoma svedkami podpíšu dokumenty a osobný obrad majú až tam, kde svadbu oslavuje celá rodina. Klopčeková podľa vlastných slov začala na Slovensku robiť symbolické obrady medzi prvými.

„V podstate ide o osobnú svadobnú ceremóniu, ktorá nemá právne účinky. To však neznamená, že ide o menej hodnotný zážitok,“ priblížila.

Do obradu môže pár vložiť vlastný príbeh, sľuby, hudbu či rodinný rituál a konať sa môže na zámku, v záhrade aj pri mori.

Predstavy sa však počas príprav môžu zmeniť. Jedna svadba sa podľa Klopčekovej začala požiadavkou na pekný strom, pod ktorým sa mal konať obrad len pre dvoch so svedkami. Skončila so 140 hosťami a nevesta docválala na koni.

Obrad v záhrade pritom nemusí byť vždy symbolický. Podľa zákona o rodine môže matričný úrad povoliť sobáš aj na inom vhodnom mieste vo svojom obvode.

Pinterest verzus rozpočet

O podobe svadby dnes na rozdiel od minulosti rozhodujú najmä snúbenci, podľa Beňuškovej však spolu s rodičmi, ktorí svadbu spravidla financujú. Ako dar sa čoraz viac uprednostňujú peniaze a počíta sa aj s tým, že sa tak náklady na svadbu vrátia.

„Ak svadbu financujú rodičia, prirodzene majú svoje predstavy a očakávania. Problém nastáva, keď sa zo svadby stane plnenie želaní všetkých príbuzných, len nie mladomanželov,“ povedala Klopčeková.

Reálny rozpočet sa podľa nej často zrazí s predstavou zo sociálnych sietí. „Nevesta vidí výslednú fotografiu, bohatú kvetinovú výzdobu, zaujímavý program alebo niekoľkosekundové video. Už nevidí, koľko práce, času, koordinácie a financií sa za tým skrýva,“ opísala.

Alternatívou k svadbe s niekoľkými chodmi a zábavou do rána je podľa Klopčekovej cocktail svadba. Welcome drink, sobáš, občerstvenie, fotenie, prvý tanec a torta sa zmestia do približne piatich hodín.

Berú sa neskôr a s inými skúsenosťami

Zmenili sa aj samotní mladomanželia. Podľa Štatistického úradu SR sa v roku 1991 slobodní muži ženili v priemere ako 23,5-roční a ženy sa vydávali ako 21-ročné.

V roku 2021 to bolo 32,4 a 29,8 roka a v roku 2025 už 33,7 a 31 rokov. Páry dnes navyše často bývajú spolu ešte pred svadbou.

Sobášov dlhodobo ubúda. V roku 2025 ich podľa Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky bolo 23 058, najmenej od roku 1950. Dôvodov na sobáš je podľa Beňuškovej menej, manželstvo a rodina sú však u nás stále základ a rodina môže mladých k svadbe aj postrčiť.

Jednotný model svadby podľa Klopčekovej neexistuje. „Jediný bod, ktorý by na svadbe podľa mňa nemal chýbať, je sobáš. Veď o tom svadba vlastne je, i keď posledné roky mám pocit, že sa na to začína zabúdať a párom ide skôr o párty, ako o sľuby a záväzky,“ priznala.

Pozrite si aj archívnu reportáž o svadbách v zahraničí: